Aj po havárii myslel iba na hokej, no zastavil ho otras mozgu

Heatley. O tom, čo je to šok z búračky, vie svoje už aj Štefan Rusnák st. (na snímke). Hoci nie svojou vinou, predsa nemá dobré spomienky na jednu sobotňajšiu jazdu s priateľkou na chatu z polovice novembra a hlavne nie na úsek smerom na Maguru pri Kežmarku. "Spoza zákruty sa vyrútilo nekontrolovane auto ohromnou rýchlosťou, možno aj stovkou. Dostalo šmyk, pretože cesta bola mokrá, po daždi, a narazilo do mojej strany. Následkom tohto stretu udrel som si hlavu o bočný stĺpik." Fabia sa nepríjemne "pobozkala" so Seatom Cordoba, ktorý šoféroval Štefan. "Bola to prvá kolízia, v ktorej som sa ako vodič ocitol. Bŕŕ, nepríjemné. Ešteže som išiel na bezpečnejšom a odolnejšom aute. Možno keby som mal nejakú staršiu škodovku, tak to mohlo skončiť ešte horšie."

Našťastie hokejista Popradu jazdil vtedy pomaly, azda maximálne tridsiatkou -štyridsiatkou, keď vychádzal spoza zákruty. Prvý pohľad po kolízii bol menej príjemný, našťastie sa to obišlo bez vážnejších následkov na zdraví aktérov. "Prišli nielen policajti, ale i rodičia moji aj priateľkini. Boli veľmi rozčúlení. Pravda, nie ja som bol dôvodom..." Obrancu spod Tatier zobrali do nemocnice v Kežmarku, kde mal zostať na pozorovanie. To ale odmietol s tým, že pôjde do popradskej nemocnice. Podstúpil vyšetrenie, no jeho reakcia zdravotnícky personál zaskočila. "Tam si ma tiež chceli nechať, no nesúhlasil som s odôvodnením, že mám hokejové povinnosti a potrebujem trénovať a trénovať. Prehovoril som ich, hoci pani doktorka z neurológie na mňa pozerala, či som sa pomiatol alebo čo, veď predsa zdravie je prvoradé. No nakoniec som podpísal reverz a tak som odišiel."

Štefan ale nevedel, že sa vystavuje riziku. Niekedy totiž ani silná vôľa a nevšímanie si úrazu problémy neodoženú. Postihnutý hráč už čoskoro - po prvom tréningu - prišiel na to, že bolesti nie sú na ústupe. Preto sa vrátil do nemocnice. "Absolvoval som aj vyšetrenie na cétečku a potvrdil sa tak slabší otras mozgu. Preto som išiel do domáceho liečenia." Dva týždne musel vynechať z tréningového a herného kalendára. Pravdaže, klub nemôže zakázať šoférovať hráčom, každý však postupuje riziko na vlastnú zodpovednosť. V HK Tatravagónka ŠKP mu nikto nič nevyčítal, akurát tréneri boli nešťastní z toho, že im vypadol ďalší bek zo zostavy. "Boli však šťastní, že som vyviazol aspoň takto a nič horšie sa mi neprihodilo, no zarmútilo ich, že som rozšíril počet maródov, ktorých bolo v tom období naozaj dosť. Hlavne v zadných radoch nás bolo niekoľko zranených, no nedalo sa nič robiť a tuším v piatich súbojoch som nemohol byť na súpiske."

Štefan Rusnák st. sa už od toho nešťastného okamihu odhodlal znovu viesť štvorkolesového tátoša. "Spočiatku som bol určite bojazlivejší, predsa len havária je ešte príliš čerstvá. No bolo to len otázkou času, kedy zábrany prekonám," riekol borec, ktorý sa už vrátil na ľad. Šoféruje iba pár rokov a o sebe tvrdí, že je za volantom dobrý. Vraj keby nehral hokej, stal by sa z neho druhý Schumacher. "Jazdím rýchle, ale s rozumom, bez zbytočného riskovania," zasmial sa. Inak, preňho to bol už druhý otras mozgu, pričom ten prvý súvisel s hokejom a zažil ho pred dvoma rokmi, keď ho trafil v meraní síl na Slovane puk do tváre.