BRATISLAVA. Tešili sa spolu z majstrovského titulu v Třinci. Otec v seniorskom tíme a syn v doraste. Obaja s rovnakým menom – Vladimír Dravecký a vzájomnou podporou. 

„Snažil som sa sledovať jeho zápasy v televízii. Manželka chodila pravidelne. Sme veľmi radi, že sa mu podarilo získať prvý malý veľký titul.

Okúsil, aké to je, vyhrať. Pevne verím, že mu to pôjde i naďalej,“ tešil sa zo synovho úspechu skúsený útočník. 

„Mal som super sezónu. Zo začiatku to nevyzeralo veľmi dobre, prehrávali sme. Prvú sériu play off sme dokázali otočiť a postúpili sme ďalej. To nás nakoplo a postúpili sme do finále, kde sme sfúkli Plzeň 4:0 na zápasy,“ neskrýval nadšenie pätnásťročný mladík. 

Tridsaťosemročný Dravecký odštartuje v českom klube už desiatu sezónu.

„Zo zdravotnej stránky sa cítim veľmi dobre. Telo drží, väčšie zranenia sa mi vyhýbali. Som za to rád a verím, že ešte pár rokov potiahnem,“ povedal matador. 

Prvé kroky na jazere

Vladimír Dravecký mladší sledoval kariéru otca v najlepších hokejových rokoch. Narodil sa počas pôsobenia v zámorí. Keď menil útočník angažmán, cestovala i rodina. 

„Ako rodina sme dobrá partia. Tvoríme jeden tím. Cestovanie je súčasť nášho života. Som veľmi rád, že som niečo pochodil, videl a spoznal nových ľudí,“ rozhovoril sa skúsený hráč. 

„Chodil som na ľad tam, kde hral on. Pochodil som toho celkom veľa. Spomínam si, keď otec hral vo Švajčiarsku. Navštevoval som škôlku a niečo som vedel aj po francúzsky. Už som však veľa zabudol. Najdlhšie sme boli v Česku a odtiaľ mám najviac spomienok,“ zaspomínal mladík. 

„Od malička mal rád hokejové prostredie. Snažil som sa ho vziať všade do kabíny, aby nasával atmosféru. Aj to ho uisťovalo v tom, že hokej bude chcieť hrať i naďalej,“ doplnil otec. 

„Preštudoval som poriadne každú šatňu, kde hral,“ pousmial sa syn. 

Paradoxne, prvýkrát si obul korčule v sprievode mamy. „Prvé kroky boli vo Fínsku na zamrznutých jazerách. Mal vtedy päť rokov,“ dodal Dravecký starší. 

Do tréningu ho rodičia nemuseli špeciálne motivovať. Hokej sa stal jeho vášňou. 

„Môj otec ma taktiež nikdy do ničoho nenútil. Bolo to super a som mu za to veľmi vďačný. Túto metódu sme zvolili i my. Som rád, že robí to, čo ho baví. Ak by to bolo niečo iné, tiež by sme ho v tom podporovali,“ pokračoval. 

Ďalší útočník v rodine? 

Mladík začínal s hokejom na pozícii útočníka. „V piatej triede za mnou prišiel a povedal, že by chcel byť ofenzívny obranca. Podporil som toto rozhodnutie,“ uviedol otec. 

„Sadlo mi to a ostal som na tejto pozícii. Som ofenzívny, tvorivý obranca, ktorý podporuje útok. Mám prehľad o hre a viac vidím zo zadných radov,“ opísal mladý hráč. 

Kým rodičia rozhodnutie syna rešpektovali, starý otec s ním nesúhlasil. Hokej hrával takisto do dorasteneckých čias a z vnuka chcel mať útočníka. 

„Nebol s tým spokojný a doteraz tomu nerozumie. Už si z toho iba uťahujeme,“ zasmial sa otec, ktorý občas takisto zaskakoval v obrane. 

„Jedno play-off v Třinci som odohral celé v obrane,“ upresnil. 

Aký je rozdiel medzi oboma hráčmi? 

„Som iný typ hokejistu. Vladko je rozumný, výborne pracuje s hokejkou a predvída. Situácie rieši s úplným prehľadom. Ja som bojovník, ktorý nechá na ľade všetko od prvej minúty do poslednej,“ vysvetlil otec. 

Rady od tínedžera

Napriek tomu, že otec a syn hrajú na rozličných postoch, skúsený matador posúva mladíkovi dôležité informácie.