„Dlho sme to živili ako tajný sen a veľmi sme ho do éteru nepúšťali. Až po dobrej jesennej sérii sme si predsavzali začať baliť vysnívaný darček pre klubové jubileum,“ začal rozjímanie a prvé hodnotenie so spokojný a šťastím žiariaci tréner MŠK Spartak Medzilaborce Víťazoslav Lukáčik.

Siahnime do medzilaboreckého futbalového letopisu. Pri polstoročnici klubu v sezóne 1971/72 sa mužstvo Spartaka Mostáreň Medzilaborce po dlhoročnom snažení prebilo do najvyššej súťaže kraja. Medzi zverencami trénera Jána Myciu bol vtedy aj otec Víťazoslava Pavel, v tom čase kapitán mužstva. Veľká symbolika sa zopakovala o päť desiatok rokov neskôr a dvaja synovia Pavla Lukáčika st. tréner Viťo a manažér klubu Pavel ml. priviedli Medzilaborce medzi krajskú elitu. Viťovi boli v čase otcovho postupu dva roky a Pavel mladší bol ešte len v rodinnom plánovacom kalendári. V Lukáčikovom klane bolo futbalové menu na raňajky, obed i na večeru. Postupne všetci Pavlovi potomkovia Viťo, Pavel a Gabi prepadli čaru futbalovej lopty a šírili dobré meno Medzilaboriec na zelenom trávniku. Teraz sú dušou a hnacím motorom futbalového života pod Kamjanou. V nedeľu po záverečnom hvizde rozhodca Dzivjaka mohli postupovým šťastím opojení chlapci otcovi odkázať: „A máme to hotové. Darček k stovke je zabalený! Môžeme oslavovať!“

„Nebolo to vôbec jednoduché. Pekná jesenná séria i forma nám vliala optimizmus a presvedčenie, že je to na dobrej ceste. V zimnej prestávke sme riešili iba post brankára. Nečakané nám plány skrížil náhly odchod útočníka Maroša Čeremetu za prácou, ako sa ukázalo neskôr, aj za futbalom do švajčiarskeho FC Rothrist. Do prípravy sa už nezapojil Dávid Sliž a za štúdiom bo Bratislavy sa vydal Marián Veselý. Aj pri brankároch nastal problém. Po prípravnom zápase sa dobre ukazujúci skúsený ukrajinský brankár Andrii Izai musel zapojiť do vojnového ruského šialenstva na Ukrajine. Vhod nakoniec prišlo angažovanie stropkovského mladíka Maria Mulíka. Oplatilo sa a talentovaný mládenec sa nestratil a pomohol mužstvu. Mužstvo vystužil ešte skúsený Peťo Poľak,“ zhodnotil zimnú prestávku a patálie s zo zmenami tréner. Našťastie ich nebolo veľa. Pripravovaná reorganizácia prebudila až deväť klubov do naháňačky o potrebné body. Vysúkali rukávy a do práce sa dali aj pod Kamjanou.

„Rozbiehali sme to úspešne na vranovskej umelej tráve víťazstvom v súboji s Nižným Hrušovom 2:0. Poriadnu zaberačku nám dal súboj s dominujúcim mužstvom z jesene Starou Ľubovňou. Najtesnejšie víťazstvo 1:0 priniesla hlavička najstaršieho hráča nášho kádra Harakaľa. Z Veľkého Šariša sme si viezli bod za remízu 1:1. Netušili sme akú obrovskú cenu bude mať pri záverečných počtoch. Doma nás zaskočil výborný Kežmarok a boli sme radi za remízu 1:1. Naplno sme bodovali v derby zápase na ihrisku v Belej nad Cirochou 3.1. Na domáce víťazstvo 2:1 so Soľou sme museli poriadne natrápiť. Okupovali sme v tabuľke pokojne postupové pozície.“

Všetko sa zdalo byť v najlepšom poriadku a pribúdajúce bodíky boli v súlade s predstavami a plánmi v klube. No prišla päťkolová doslova hrôzostrašná séria! Z možných 15 bodov Medzilaborce získali biedny 1, slovom jeden bod! Nenastala v klube panika? „Nie, panika určite nie. Len nepríjemné rozčarovanie z nečakaného obratu. V Bardejovskej Novej Vsi sme herne nezaostávali, no domáci boli skoro stopercentne gólovo efektívni a výsledok bol 0:3. Sabinovu sme boli viac ako vyrovnaným súperom. Zvlhol nám pušný prach. Jeden gól dali hostia a to stačilo. Doslova polčas hrôzy sme predviedli v Spišskej Belej. Po vyrovnanom polčase 1:1 som si nestačil pretierať oči, čo sme dokázali povystrájať. Nepomohli výhovorky na umelú trávu, na ukazovateli svietilo poltuctové víťazstvo domácich 6:2. Potom sme konečne oslabení o vylúčeného Feča ratovali bod za bezgólovú remízu so silným Gerlachovom. V Ľuboticiach sme zopakovali druhopolčasový kolaps. Do šatne na prestávku sme odišli za stavu 0:0. Po poslednom hvizde išiel do zápisu výsledok 4:0 pre domácich. Valilo sa to nás z každej strany!“

Do konca súťaže ostávali štyri kola a Spartak sa opticky v tabuľke odkláňal vysnenej postupovej päťke. Skoro istotu mali Stará Ľubovňa, Gerlachov, Ľubotice a Sabinov. Ostro finišovali vo Veľkom Šariši. Dotierať rázne začali a po postupe zatúžili aj Kežmarok, Bardejovská Nová Ves a Záhradné. O jedno, resp. dve postupové miesta sa chystalo športovo pobiť päť klubov. Zamotávalo sa to do posledného kola.

„Prebrali sme sa v pravej chvíli. Veľmi pomohlo domáce víťazstvo 5:2 so Župčanmi. Hlavne sme zabrali dvakrát po sebe na ihriskách súperov - v Marhani 2:1 a v Demjate 3:1.“

Posledné kolo bolo zrežírované spôsobom, akoby k nemu napísal scenár renomovaný, legendárny Jaroslav Dietl. Zápletka a napätie do poslednej chvíle. MŠK Spartak so 52 bodmi na konte vyzval ŠK Záhradné so 49.

„Nič iné ako víťazstvo náš problém neriešilo. Verili sme si aj napriek tomu, že naša doterajšia bilancia so Záhradným bola jasne v náš neprospech. V troch domácich súbojoch sme dvakrát prehrali a uhrali iba jednu remízu. Bolo treba zlomiť komplex Záhradné v tej pravej chvíli. Futbal divákov neuchvátil, ale držal sme ich v obrovskom napätí do posledných sekúnd. Hostí držal nad vodou výborný brankár Buchta, mimochodom elitný brankár s ligovými skúsenosťami. Ani Buchta však nemal nárok na brilantný trestný kop Vlada Gavulu v 29. minúte. V závere sa dvoma vynikajúcimi brankárskymi zákrokmi pridal aj náš Mário Mulík. K dvom menovaným veľmi zodpovedný výkon podali všetci ostatní na zelenom trávniku. Moje veľké ďakujem patrí všetkým chlapcom, a nielen za posledný výkon. Aj po zaváhaniach dokázali dvihnúť hlavy a išli za vytýčeným cieľom. Ich výkony rozhodli o tom, že sa tešíme z postupu. Chvalabohu darček ku stovke sme zabalili v poslednej chvíli, ale o to slastnejším spôsobom!“ spokojne a s úsmevom ukončil Víťazoslav Lukáčik prvé hodnotenie úspešnej sezóny.

Neostáva už nič len pridať gratuláciu všetkým, ktorí sa o tento postup zaslúžili. Bratia Víťazoslav a Pavel Lukačikovci poslali otcovi do nebíčka ten najkrajší futbalový pozdrav. Zopakovali po päťdesiatich rokoch to ,čo sa podarilo ich otcovi. Sám život napísal tento pekný príbeh a v Medzilaborciach si ho budú dlho pamätať. Vydareným oslavám futbalu pod Kamjanou už nič nestojí v ceste.

Vladimír Cepko