Voľby stredoregiónu sprevádzali v tichosti mnohé intrigy. Je pravda, že niektorí delegáti mali za svoj hlas dostať teplákovú súpravu? To znie v dnešných časoch až komicky...Toto sa reálne stalo. Jednému delegátovi zo Žiliny prišla takáto ponuka, že v prípade hlasu pre iného kandidáta a nie mňa dostane teplákovú súpravu, šiltovku a tenisky. Až takýchto vecí boli niektorí ľudia schopní a pýtam sa, že kam sa amatérsky futbal v roku 2022 uberá. Samozrejme, daný delegát mi ihneď volal a spoločne sme sa pýtali či je toto už fakt normálne. A čisto hypoteticky sa v nejakom prípade aj mohlo stať, že niekto predal svoj hlas za športovú súpravu. To vám už nikto nepovie, ale dávam ruku do ohňa za delegátov zo Žiliny, že za súpravu sa kúpiť nenechajú. Treba sa pýtať asi v iných regiónoch, to vám však pochopiteľne nikto do očí nepovie.
Tento rozhovor ste odmietli tesne po voľbách, sú už dva týždne od výsledkov volieb. Chceli ste si vytvoriť určitý nadhľad či v danom čase ste cítili sklamanie?Skôr som si všetko usporiadal v hlave, nadýchol sa a ideme ďalej. Samozrejme, je vo mne pocit sklamania, ktorý časom ustupuje, ale prevažuje hlavne pocit rozčarovania z postoja určitých ľudí. Dávali mi slovo chlapa, bili sa do pŕs a zistili sme, že chlapi nie sú. Pri kandidatúre som sa rozprával so všetkými šéfmi oblastných zväzov na severe a všetci štyria sľúbili podporu a dokonca 29. novembra sme slová spečatili memorandom o vzájomnej podpore. Bohužiaľ, ostalo len pri slovách a ani podpis po uvedeným memorandom pre niektorých nič neznamená. Z toho som právom rozčarovaný, ale rešpektujem výsledky volieb a treba sústrediť sa na robotu, aby futbal napredoval.
Výsledky boli maximálne tesné, do druhého kola vám chýbal len jediný hlas. Stredokraj ako jediný zažil voľby v online priestore, nebolo toto tiež poriadnou chybou?Celé to bolo divné, najprv bol termín 16. decembra, potom 13. januára a dokonca v tento deň boli voľby v Bratislave, o deň neskôr na západe a nakoniec boli 17. a 18. januára . akurát stred bol výnimočný s online priestorom. Treba sa pýtať inde, prečo sa u nás vyhýbalo prezenčnej forme konferencie. Deň pred voľbami vyšiel z prostredia jedného kandidáta tvrdí anonymný list s vymyslenými konštrukciami a možno aj to rozhodlo. Ak ideme robiť politiku v amatérskom futbale, tak to asi nie je dobré.
Bolo to prvýkrát, čo na vás niekto napísal pamflet?
Som aj členom komisie rozhodcov na SFZ, tam je to od určitého človeka bežné a trvá to dva roky. Neukojené ambície otca jedného rozhodcu sú tak veľké, že sa ťahajú nonstop vymyslené špinavosti aj na moju osobu. Najhoršie na to je celé, že sú to nezmysly a tie sa nedajú ani komentovať. A som presvedčený, aj keď sa ako väčšinou nepodpíše pravým menom, bol aj za týmto volebným panfletom. Proti blbosti sa jednoducho brániť nedá a čo zmeníme právnymi krokmi? Všetci vieme o koho ide a je len otázkou času, kedy naňho dôjde.
Dostali sa do zväzu určití ľudia zo Žiliny a okolia?
Žilina má vo výkonnom výbore Petra Vachana a predsedom odvolacej komisie je Jozef Hrivík. Nastáva obdobie plnenia sľubov a snáď sa investuje do mládeže. Najviac s mládežou robí Žilina, no na hlasy to nestačilo. Avšak teším sa tomu, lebo sme lídrom v práci s mládežou na strednom Slovensku. Pozrieme sa na reálne kroky, dobré je kritizovať, ale poďme ukázať konkrétnu prácu. Ja želám novému vedeniu SsFZ len správne rozhodnutia, ide u futbal, nie o mňa.
Nezavriete na základe týchto okolností na prácu vo futbalovom hnutí?
Žilina je najsilnejšia a ďaleko oproti všetkým oblastným zväzom dopredu. Budem otvorený, ale poviem to na plné ústa. Áno, je tu určitá závisť voči našej práci. Najviac tí, čo kričia, že nechcú funkcie, tak po nich dychtia. Prečo by som mal zanevrieť? Každému sa môžem pozrieť do očí, nespravil som nikomu žiadny podraz a otázka je či sa aj iní sa môže mne pozrieť rovno do očí. Títo ľudia ma síce neprekvapili, dlho poznám ich charaktery, no nečakal som, že sú schopní zájsť až tak ďaleko. A aby nedošlo k nedorozumenie, hovoril som o celkovej atmosfére a praktikám vo voľbách, nie o konkrétnom kandidátovi a ani o tom v prospech alebo neprospech koho čo bolo.
Autor: Juraj Vnuk, redaktor Žilinský večerník