Cesta k prvému titulu majstra Československa

Rozhovor s Petrom Majerom (na obr.), trénerom úspešného družstva Tatranu Prešov

Čo prvé predchádzalo roku 1986, teda momentu zisku prvého titulu majstra Československa staršími dorastencami Tatranu Prešov?

Ako tréner mládeže z povolania som začal pracovať v Tatrane v sezóne 1982/1983, keď vzniklo tréningové stredisko mládeže a športové triedy. V prvom roku sme hrali II. dorasteneckú ligu, vyhrali sme ju a postúpili do I. dorasteneckej ligy, na celoslovenskej úrovni vznikla pred rokom.

Ako sa rodil realizačný tím úspešného družstva?

Pri družstve od začiatku pracoval ako vedúci Štefan Tarkovič. V nasledujúcej sezóne 1983/1984 pribudol na poste asistenta trénera Mikuláš Komaničký a ako lekár MUDr. Ivan Struk. Táto zostava zostala stabilná. Pre úplnosť na tomto mieste dodám, že Š. Tarkovič od r. 1986 ďalších päť rokov pôsobil pri A mužstve Tatranu ako vedúci mužstva. Žiaľ, už nie je medzi živými, zomrel v r. 2024. M. Komaničký bol členom tímu do zisku titulu, potom trénoval viaceré mužstvá. I. Struk neskôr pracoval ako lekár aj pri A mužstve Tatranu.

Po postupe do najvyššej dorasteneckej súťaže sa vám ako darilo?

Ako nováčik sme získali titul a vo finále o titul majstra Československa sme s Baníkom Ostrava doma remizovali 2:2 a v Ostrave prehrali 1:3. V ďalšom ročníku 1984/1985 sme skončili na druhom mieste za Slovanom Bratislava, iba horším skóre o štyri góly. Pred súťažným ročníkom 1985/1986 sme si v realizačnom tíme povedali, že urobíme všetko pre to, aby sme na tretí pokus konečne vyhrali prvý titul majstra ČSSR pre Tatran, ale hlavne, aby sme pripravili hráčov čo najlepšie po výkonnostnej stránke. Vychádzali sme z toho, že v kádri z predošlého ročníka ešte ostali výborní futbalisti.

Ako vyzerala letná príprava?

- Začali sme dvojfázovými tréningami na kvalitnom ihrisku v Haniske. Prípravné zápasy sme hrali iba s družstvami dospelých. Vrcholom prípravy bolo týždenné sústredenie v Trebišove zamerané na technicko-taktickú prípravu. Mali sme tam výborné podmienky, rehabilitáciu. Zápas s A mužstvom Trebišova (I. SNL) sme prehrali 0:1 po výbornom výkone.

Potvrdzoval priebeh jesennej časti súťaže vaše ambície?

- Už od začiatku sme sa usadili na čele tabuľky a po jeseni sme skončili na prvom mieste s náskokom dvoch bodov pred Slovanom Bratislava. Práve s ním sme prehrali jediný zápas, doma 1:3. Dokonca po 10. kole sme mali náskok pred ním, obhajcom titulu, už šesť bodov.

Kedy ste sa začali pripravovať na odvetnú časť?

- Hneď po skončení jesennej časti sme absolvovali tri halové turnaje za účasti popredných dorasteneckých družstiev – v Prešove, Žiline a finále bolo v Nymburku. V decembri sme stihli ešte týždenné sústredenie ako predprípravu s dvojfázovými tréningami v Tatranskej Lomnici. Bezprostrednú prípravu na odvetnú časť sme začali v domácich podmienkach tréningového ihriska Tatranu a v okolí. Koncom januára 1986 sme boli opäť na týždennom sústredení v Tatranskej Lomnici už v riadnej príprave s dvojfázovými tréningami zameranými na rozvoj vytrvalosti, sily, obratnosti, ale aj na hernú prípravu na ihrisku. Trénovali sme aj na Skalnatom Plese vo vysokohorskom prostredí (1 680 m n. m.).

Ako to vyzeralo v jarnej odvete?

- Podávali sme výborné výkony, mali dobré výsledky a dopracovali sme sa aj k päťbodovému náskoku pred Slovanom. V hlavnom období sme absolvovali s vybranými hráčmi aj individuálne tréningy na zdokonaľovanie techniky v dopoludňajších hodinách po ich uvoľnení zo škôl.

Oplatili sa zájazdy do zahraničia v priebehu sezóny?

- Boli súčasťou prípravy družstva. Išlo o dva turnaje v máji – v Taliansku (Pisa, Mantova – dva zápasy) a vo Francúzsku (Jarny – turnaj s piatimi súpermi: VS Jarny, Standard Liège, Volex Rotterdam, AC Prato, Nottingham Forest). Dobrý spôsob získania skúseností.

Čo by ste označili ako dôležitý krok k získaniu titulu?

- Bol to zápas dve kolá pred koncom súťaže. Remizovali sme na Slovane 1:1.

Ak to zhrnieme, tak čo napokon rozhodlo o tom, že Tatran získal titul?

- Základ úspechu a získania titulu majstra ČSSR vidím v tom, že sme mali skutočne kvalitné družstvo, pevnú koncepciu hry, osobnosti, ktoré tvorili jednoliaty kolektív, s dobrými morálno-vôľovými vlastnosťami. Súperov sme zdolávali predovšetkým herným prejavom. Naša najväčšia sila bola v útočnej hre v krídelných priestoroch, bez ohľadu na to či sme hrali doma alebo vonku. Hru sme založili na dobrej kombinácii a technickej vyspelosti všetkých hráčov. Taktiež obranná fáza hry bola veľmi kvalitná. Mali sme najproduktívnejší útok, ale dostali sme aj najmenej gólov zo všetkých účastníkov súťaže.

A zásadné hodnotenie by potom bolo aké?

- Celý tento súťažný ročník bol veľmi náročný – tri sústredenia, zápasy, dva zahraničné turnaje, tri halové turnaje, škola, množstvo tréningov a hlavne kvalitní hráči. Urobili sme všetko, čo sa dalo v príprave, aby sme pre najstarší futbalový klub na Slovensku, založený v r. 1898, získali historicky prvý titul majstra ČSSR. Najhlavnejšia bola komplexná výchova hráčov po futbalovej stránke, osob z ktorej ukázali v neskoršom období svojej futbalovej kariéry tým, že sa vedeli presadiť.

Zhováral sa : Jozef Jurčišin