Zranením Ľuboš Belejík končil a rovnako aj začal

Kým ostatní spoluhráči už majú za sebou prípravné zápasy, a to aj vrátane tých, čo prišli do výcvikového tábora ako noví, Ľuboš Belejík na svoju obnovenú premiéru vo farbách Tatrana Prešov stále čaká.

PREŠOV. Hráč, s ktorým sa osud nemazná, sa nádeja, že by aj naňho čoskoro mal prísť rad. Teraz si však musí najprv poriadne doliečiť zranený členok, ktorý nevydržal nasadenie na tréningu a pri jednom z kontaktov zahamoval návrat tohto futbalistu.

I preto nemal sprvoti chuť na rozprávanie, ale potom predsa spustil prúd svojich dojmov.

Tréner Kostelník si naňho spomenul

Po dlhej odmlke sa ukázal na začiatku zimnej prípravy. Zo zabudnutia ho vytiahol Jozef Kostelník, ktorý ho poznal ako kouč ešte z predošlého pôsobenia v juniorke Tatrana, kde ho istý čas viedol.

„Škoda, že som sa hneď na začiatku pri jednom zo súbojov zranil, ale verím, že výron nadobro ustúpi a budem môcť zabojovať o svoju šancu, ktorá mi bola predostretá. Už sa neviem dočkať svojho prvého vystúpenia, hoci len prípravného,“ poznamenal Ľ. Belejík.

Vlani v jeseni zvládol sedem zápasov v Raslaviciach v regionálnej súťaži a tak ho J. Kostelník nakriatol námetom, či by to neskúsil znovu v Tatrane.

„Dlho som predtým poriadny futbal nehral a už som aj uvažoval o tom, že by som to zabalil a kariéru predčasne ukončil.“

V ročníku 2011/2012 mu končila zmluva, preto uvažoval o odchode z Prešova. Niečo sa mu rysovalo v Poľsku, predtým koketoval s Michalovcami. Lenže všetko sa zvrtlo na inom zranení, oveľa vážnejšom. V poslednom zápase za béčko si roztrhol krížny väz v kolene. Podrobil sa dvom operáciám, niekoľko mesiacov sa liečil.

Nepríjemný úraz bol spúšťačom úvahy o tom, že by mal skončiť. Hoci má iba 28 rokov. Potom si ale povedal, že to ešte „rozchodí“.

Záťaž celkom zvláda

Od osemnástich bol v Tatrane, za éry trénera Pecka sa dostal do béčka. Počas svojho účinkovania medzi zelenobielymi zažil všakovaké medzníky. Boli obdobia vydarené, ale i menej kvalitné.

„Najradšej som spomínal na časy, keď sme bojovali o postup do najvyššej súťaže a potom aj na polrok, ktorý som strávil v rezerve a kde ma viedol tréner Kostelník. Práve on ma nedávno presvedčil, aby som sa vrátil.“

Koleno síce drží, ale musí drieť, cvičiť, aby ustálo vyššiu záťaž. Takmer dva roky bez námahy sa odrážajú na tom, ako dostáva teraz jeho organizmus zabrať.

„Po pauze je to náročné, ostatní sú namakaní, ale sám som zostal celkom prekvapený, ako vcelku dobre znášam tréningy.“

To, že pozná kormidelníka, neznamená, že má nejaké úľavy. „Musím zabrať tak, aby som ho presvedčil, že patrím do kádra. Dúfam, že mi to pôjde postupne aj v zápasoch a dokážem, že futbal som nezabudol hrať,“ dodal Ľ. Belejík.