Z knihy Antona Zerera Hry a sny

BRATISLAVA. Vari najduchaplnejší citát o futbalovom bohovi, kráľovi, géniovi, ikone, čiernej perle (doplňte zo superlatívov, čo len chcete, hoci je zaujímavé, že futbal sa takmer unisono hlási iba k brazílskemu virtuózovi...) pochádza od Waldemara de Brita, muža, ktorý ho objavil:

„Aj lopta prosila Pelého o autogram.“

Na Pelého newyorskej rozlúčke s kariérou (1. októbra 1977) aj Muhammad Ali spustil zo svojich svalnatých supermanských nárokov a priznal:

„Teraz sme dvaja najväčší.“

Základný ukazovateľ jeho vyše dvadsaťročnej futbalovej kariéry je nevídaný - 0,94 gólu na zápas! A to ešte 6. mája 1973 držal vyrovnané skóre, čo zápas, to gól (obe čísla sa zastavili úplne rovnako: 1 165. gól v 1 165. zápase).

A pritom nepatril k hráčom, ktorý by iba vyčkával na hrote, kým ho objavia prihrávky, a „trhal“ siete. Svet dodnes spieva o mexickej akcii vo finále Svetového pohára FIFA 1970 (Brazília – Taliansko 4:1), keď zavetril spoza chrbta v plnom behu kapitána Carlosa Alberta a poslal mu prihrávku, po ktorej statnému obrancovi neostávalo nič iné, len vyslať gólový blesk...

Aj symbolika mu žičila: jeho mexická hlavička v nezabudnuteľnom súboji bola jubilejným stým gólom na svetovom šampionáte. Toto finále snov v roku 1970 hodnotia odborníci ako najväčší zápas histórie majstrovstiev sveta a súboj storočia. Brazília vtedy našla bravúrny kľúč na catenaccio. Nadišla jedna z ďalších renesancií útočného futbalu.

„Vravel som si: je z mäsa a krvi práve tak ako ja. Mýlil som sa,“ priznal vtedy Tarcisio Burgnich, jeho osobný strážca.

„Iné mužstvá vyhrávajú zápasy, Brazílčania vyhrávajú srdcia,“ vyslovil šampiónom jednu z najväčších poklôn londýnsky denník The Sun. V tom istom roku sa Pelé ako jediný futbalista vôbec stal najlepším športovcom sveta.

„Som šťastný,“ sumarizoval, Pelé, „pretože na ihriskách som vložil do akcií naozaj veľa zo svojho života. Žil som v zlatých časoch futbalu. Brazílsky tím rozniesol v rokoch 1958, 1962 a 1970 futbal do celého sveta a dosiahol, že si ho ľudia zamilovali. Náš radostný spôsob hry ukázal zvyšku sveta, ako chutí tento úžasný šport.“

Vo februári roku 2006 nemecký denník Süddeutsche Zeitung uverejnil jeho profil s obrovskou fotografiou s textom: „Pelé, ako ho nikto nepozná.“

Sedel s gitarou v záhrade svojho ranča, ľavá ruka na hmatníku zvierala G-dur. Šťastný a spokojný človek, pomysleli by ste si. Každý, kto letí tryskom svoj život, pochopil výdych 65-ročného doyena: „Ako hráč som viedol bláznivý život. Iba niekoľko dní som žil ako normálny človek.“

Každý chcel byť Pelé

Žil veľkú hru: bol to hráč - radosť sa naňho dívať. Na scénu vstúpil ako bravúrny sólista v chýrnom brazílskom zbore. Typická ľavá spojka s uctievaným číslom desať.