Po skončení 4. etapy Tour de France 2026 vošiel Tadej Pogačar do tímovej dodávky, kde na neho čakala nafukovacia vaňa so studenou vodou.
Slovinec si cyklistickou prilbou nalieval vodu na telo, aby sa aspoň trochu ochladil.
O zopár hodín neskôr, pred štartom 5. etapy, sa jazdec tímu Uno-X snažil vopchať do úzkeho dresu obrovskú kocku ľadu.
„Extrémne teplo si vyžaduje extrémne riešenia," glosoval oficiálny profil pretekov na sociálnych sieťach.
Tour de France zasiahli v úvode 113. ročníka rekordné horúčavy.
Teplota na francúzskych cestách sa uprostred dňa blíži k 40 stupňom Celzia a zatiaľ čo úrady v krajine varujú civilné obyvateľstvo, aby sa vyhýbalo pohybu na priamom slnku, pretekári každý deň strávia niekoľko hodín na bicykloch a podávajú extrémne výkony.
Mnohí z nich sa na teplo sťažujú aj v médiách. Tom Pidcock prirovnal 3. etapu, počas ktorej teplota vystúpala na vyše 36 stupňov Celzia, k vojnovej zóne a líder celkového poradia Tadej Pogačar otvorene hovorí o zmene kalendára.
Organizátori na základe varovaní od meteorológov v dôsledku horúčav skrátili nedeľnú 9. etapu o 30 kilometrov.
Bolo to už druhýkrát za týždeň, čo sa museli preteky prispôsobiť prírodným živlom.
V 3. etape vyzvali fanúšikov, aby sa nezúčastnili na záverečných kilometroch na španielsko-francúzskych hraniciach v dôsledku lesných požiarov, ktoré sa zhoršili vplyvom horúceho a suchého počasia.
Čo prežívajú cyklisti počas horúcich dní a môžu organizátori skutočne prerušiť Tour de France?
Na Tour bolo vždy horúco, ale nikdy nie takto horúco
Tour de France zažila už niekoľko horúcich ročníkov. V roku 2022 organizátori museli kropiť rozpálený asfalt na ceste vodou, aby sa jazdcom nepoškodili tenké pneumatiky.
O tri roky skôr, predtým, než silné krupobytie a zosuv pôdy predčasne ukončili 19. etapu, bojovali jazdci na juhu Francúzska s drvivými horúčavami, keď teploty vzduchu dosahovali takmer 40 °C.
Veľké horúčavy zasiahli „Starú dámu" aj počas storočnice v roku 2003. Jazdci si vtedy pchali do dresov vrecúška s ľadom.
Oveľa krušnejšie chvíle prežíval pelotón počas horúčav v čase cyklistického „praveku".
Napríklad v povojnovom ročníku 1947 pretekárov počas jazdy oblievali diváci vedrami vody a samotní účastníci údajne prepadávali dedinské krčmy a kaviarne pozdĺž trate, aby si ukradli aspoň nejaké tekutiny navyše.
Napriek tomu aktuálna edícia pretekov prepisuje už v úvode historické tabuľky ako tá úplne najhorúcejšia.
Počas 4. etapy z Carcassonne do Foix bola zaznamenaná priemerná teplota 36,5 stupňov Celzia, najvyššia 40. V sobotu teplomery ukazovali miestami 39 stupňov.
V mestečku Malemort, kde štartovala nedeľná etapa, bolo už dopoludnia 32 stupňov a predpoveď na popoludnie hlásila 39.
Teploty neklesajú na začiatku júla ani v kopcoch. Počas šiestej etapy, ktorá mala prívlastok horská a cyklisti počas nej vystúpali aj do výšky 2115 metrov nad morom, bola priemerná teplota 28 stupňov.
„Na Tour bolo vždy horúco, ale nikdy nie takto horúco. Ani v noci sa veľmi neochladí a horúco je už aj skoro ráno," sťažoval sa Matteo Trentin z tímu Tudor Pro Cycling Team.
Skúsený Talian je na Tour už deviaty raz, a tak vie podmienky na francúzskych cestách dobre porovnať. A vo svojom vyjadrení má pravdu.
Trentin štartoval na Tour prvýkrát v roku 2013. Vtedy bola priemerná teplota na základe dát zo špecializovaného portálu Pro Cycling Stats 24,2 stupňov. O desať rokov neskôr bol priemer 25,6 stupňov.
To, ako sa na prelome júna a júla, kedy sa Tour de France tradične koná, vo Francúzsku otepľuje, dokazuje aj situácia z mestečka Pau, ktoré leží pri Pyrenejách na juhu krajiny a ktoré je často dejiskom pretekov.
V roku 2016 tu začínala 8. etapa, priemerná teplota celého dňa bola 24,8 stupňov. V roku 2021 tu štartovala aj 18. etapa a priemerná teplota bola iba 18,6 stupňov Celzia.
Na tohtoročnej Tour prechádzal pelotón cez Pau už na začiatku, končila tu stredajšia 5. etapa. Priemerná teplota dňa bola 29 stupňov, najvyššia až 34.
Úvodných deväť tohtoročných etáp má priemer viac ako 32 stupňov Celzia.
A počasie zatiaľ nepovolí. V utorok na pelotón čaká 166 kilometrov dlhá kopcovitá etapa.
V štartovom meste Cantal má byť dopoludnia 24 stupňov, podvečer v lyžiarskom stredisku Le Lioran hlásia 29.
V stredajšom dojazde v Nevers predpovede uvádzajú 35 stupňov, vo štvrtok v Chalon-sur-Saône má byť 29.
Cyklisti sa schladia až počas víkendu v horách, kde má byť slnečno, no „iba" približne 20 stupňov.
Čo spôsobuje teplo cyklistom?
Jazdiť v takýchto podmienkach na Tour de France pripomína bizarné kardio v saune.
Predstavte si, že do 40-stupňovej sauny si postavíte stacionárny bicykel a štyri hodiny šliapete do pedálov na absolútne maximum, zatiaľ čo vám horúci vzduch suší pot na tele.
Už len predstava je hrozná, však?
„Cyklisti sú na veľké teploty veľmi dobre trénovaní a tímy majú vypracovanú špeciálnu metodiku," vraví dlhoročný športový lekár Pavel Malovič.
„Majú presne nastavený pitný režim podľa toho, ako strácajú potom minerály, stopové prvky či vitamíny. Všetko je dávkované podľa ich potrieb a dopredu sa plánuje. Odhaduje sa, aké bude počasie a aké budú teploty, a realizačný tím pripraví všetky opatrenia tak, aby z nich mal cyklista čo najväčší úžitok."
Lenže akonáhle vonkajšia teplota stúpne nad 38 stupňov, je vyššia ako teplota ľudského tela.
V takom momente sa už telo nedokážete prirodzenou cestou ochladiť a problém je to dokonca aj pre trénovaných športovcov, ktorí sú na vysoké teploty zvyknutí. V tomto prípade môže prísť k tepelnému úrazu.
„Človek sa začne extrémne potiť, naruší sa rovnováha medzi príjmom a výdajom tekutín, dochádza k dehydratácii a ak cyklista nemá dostatok tekutín, môže postupne skolabovať," vysvetľuje doktor Malovič.
Úder z tepla prirovnáva k motoru na aute. Ak nemá dostatok vody v chladiči, prehreje sa, až prestane fungovať.
„Je to nekompromisné. Hlavný problém je dehydratácia a veľké straty tekutín potením. Samotné potenie je pritom prirodzený termoregulačný mechanizmus, ktorý organizmus chráni pred vysokými teplotami. Riziko nastáva vo chvíli, keď nedopĺňate dostatok tekutín a telo sa už nemá z čoho potiť."
Tento prípad je častý najmä pri amatéroch, no môže nastať aj v profesionálnom pelotóne.
Bežným a rekreačným cyklistom Malovič odporúča nejazdiť približne od 11. do 16. hodiny, keď sú najväčšie teploty počas dňa.
„Ak už jazdia, mali by si robiť častejšie prestávky. Nemajú totiž možnosť voziť so sebou také množstvo tekutín, aké potrebujú, ani presne také zloženie nápojov ako profesionáli."
Ako vyzerá boj s teplom?
Aby tímy vedeli dopredu určiť, koľko a aké tekutiny musia jazdci počas etáp vypiť, urobia im krvné testy, na základe ktorých sa vyhodnotí stav minerálov a ďalších látok v organizme.
Novinku na Tour priniesol španielsky tím Caja Rural–Seguros RGA. V ich tímovom autobuse sa nachádza špeciálny inteligentný pisoár, ktorý na základe moču vyhodnotí, ako je cyklista hydratovaný.
Na základe výsledkov sa následne pripraví individuálny pitný a ochladzovací režim pre každého jazdca v tíme.
„Aj ochladzovanie má svoje pravidlá a musí byť veľmi dobre koordinované. Nič nie je náhodné. Všetko je dopredu premyslené," vraví doktor Malovič. „Žiadne oblievanie vedrami vody, to je nezmysel."
Tímy sa pri svojom rozhodovaní o ochladzovaní a dopĺňaní tekutík opierajú o širokú škálu metrík, ale nemôžu priamo monitorovať teplotu jazdcov počas pretekov a zakázané sú aj živé telemetrické údaje. To znamená, že sa musia do istej miery spoliehať aj na pocit jazdcov.
„Mne teplo veľký problém nerobilo, skôr zima a dážď. Napriek tomu som nebol voči tomu inúnny. Človek musí stále piť, extrémne množstvo vody," hovorí bývalý pretekár Peter Velits, ktorý trojtýždňové preteky absolvoval osemkrát (6x Tour, 2x Vuelta).
VIDEO: Peter Velits pred štartom Tour de France
„Ja som mal vo fľašiach vždy čistú vodu a elektrolyty. S tou čistou vodou som sa vždy oblieval - vodu som si dával na krk, ruky, ale najmä nohy. Mal som problémy s kŕčmi a keď som si v horúčavách nepolieval nohy, kŕče prišli oveľa skôr."
Voda, s ktorou sa cyklisti oblievajú, podľa Velitsa nemusí byť ľadová. Stačí, že je studená.
Veľmi dobre podľa neho fungovala aj ochladzovacia vesta, ktorú aj dnes vidíme na jazdcoch pred alebo po etapách.
„Používali sme ju najmä pri časovkách, keď sme sa v teple dlho pripravovali na štart. Príjemne to chladí a človek nemá pocit, že je unavený ešte pred začiatkom," priblížil Velits.
Od jeho odchodu z pelotónu sa však už veľa zmenilo a z boja proti teplu sa stáva hotová veda.
Tadej Pogačar a celý tím UAE Emirates napríklad využívajú špeciálny poťah na matrac, ktorý meria srdcovú frekvenciu, variabilitu srdcovej frekvencie, frekvenciu dýchania a fázy spánku a následne upravuje teplotu matraca.
V tíme pracuje technik, ktorý cestuje s jazdcami, aby kalibroval tento prístroj v každom hoteli počas celých troch týždňov.
Viaceré tímy majú tiež k dispozícii ľadové kade v blízkosti tímových autobusov, zatiaľ čo pretekári si na telo striekajú studenú vodu, aby pomohli odvádzať teplo.
Počas rokov prešiel veľkými zmenami aj dres pretekárov.
„Hoci zvonka pôsobia farebne, nie sú urobené len na efekt. Tímy používajú špeciálne materiály, ktoré odvádzajú pot a zároveň ochladzujú organizmus," vysvetľuje doktor Malovič.
Podľa neho sú dôležitou súčasťou výbavy aj prilby, ktoré sú skonštruované tak, aby čo najlepšie chránili pred slnkom a znižovali riziko úpalu.
Tímy tiež prechádzajú aj postupnými zmenami farieb, aby boli ich dresy čo najsvetlejšie a odrážali čo najviac slnečných lúčov.
Dôležitou a hlavnou zbraňou proti teplu je výživa.
Vysoké teploty vplývajú aj na trávenie. Keď je telo prehriate, organizmus venuje veľké množstvo energie na jeho ochladenie a schopnosť tráviť je nižšia.
Tímoví kuchári tak jazdcom pripravujú jedlá bohaté na sacharidy, ale s nižším obsahom vlákniny, aby boli k tráveniu šetrnejšie.
Napríklad dánsky pretekár Mads Pedersen, líder bodovacej súťaže (zelený dres), si pred víťazstvom vo veľmi teplej 4. etape doprial studený ryžový puding, palacinky a smoothie. Vynechal ovsenú kašu, ktorá je v pelotóne veľmi obľúbená.
Podľa tímového lekára Uno-X vypijú jazdci na Tour jeden a pol litra vody za hodinu. Všetko sa pretekárom doručuje z áut, ktoré sú plné chladničiek a mrazničiek, a tiež z občerstvovacích staníc.
Vzhľadom na prudko rastúce teploty zaviedla UCI pravidlo, ktoré umožňuje jazdcom vyzdvihnúť si v zónach na občerstvenie viac tekutín ako obvykle.
Na štarte a v cieli sú pre jazdcov prichystané studené nápoje a veľké množstvo ľadu.
V hre je príliš veľa peňazí
Hoci Tour prekonáva v roku 2026 teplotné rekordy, pred rozhodnutím o tom, či je bezpečné etapu vôbec odštartovať, sa organizátori Tour de France neriadia iba údajom na teplomere.
Neexistuje totiž presne stanovená teplota, od ktorej by bolo z medicínskeho hľadiska jednoznačne nebezpečné pokračovať v pretekoch.
Medzinárodná cyklistická únia (UCI) aj organizátor pretekov ASO vyhodnocujú takzvaný index WBGT (Wet Bulb Globe Temperature), ktorý okrem teploty vzduchu zohľadňuje aj vlhkosť, intenzitu slnečného žiarenia a silu vetra.
Prvý výraznejší zásah do programu priniesla tohtoročná Tour v nedeľu. Organizátori skrátili deviatu etapu o 30 kilometrov po tom, čo francúzske meteorologické úrady vyhlásili v departemente Corrèze červenú výstrahu pred mimoriadne intenzívnou vlnou horúčav.
Cieľom bolo obmedziť čas, ktorý pretekári strávia v najvyšších teplotách, no tempo na kratšej etape bolo oveľa vyššie ako obvykle.
Otázka, ako reagovať na čoraz častejšie extrémne horúčavy, bola jednou z hlavných tém aj na tradičnom stretnutí organizátorov Tour a tímových lekárov v predvečer štartu pretekov.
Na stole sa objavilo viacero možností: výrazne posunúť štart etapy na skoršie alebo neskoršie hodiny, zneutralizovať časť etapy, skrátiť trasu alebo v krajnom prípade etapu úplne zrušiť.
„Skrátenie alebo neutralizácia mi pripadajú ako najschodnejšie riešenia. V minulosti sa to už stalo, hoci z iných dôvodov. V miestach, kde je naozaj príliš horúco, môžete nechať pretekárov zosadnúť z bicyklov a v prípade potreby ich previezť autami na úsek, kde je viac tieňa a chladu.
Alebo jednoducho škrtnete časť trasy a odjazdí sa len úsek vo vyšších, často chladnejších horských sedlách,“ povedal športový lekár tímu Soudal Quick-Step Steven Bex.
Oveľa komplikovanejšie je meniť samotný čas štartu. Riaditeľ Tour de France Thierry Gouvenou upozornil, že preteky sú logisticky mimoriadne náročnou operáciou, pri ktorej je každý prejazd obcami naplánovaný na minúty.
„Nikdy to nemôžete úplne vylúčiť. Ale pozreli ste sa niekedy okolo seba? Toto je gigantický cirkus. S každou jednou obcou máme presné dohody. Nemôžete len tak prísť a povedať, že prejdeme tadiaľto o tri hodiny skôr," vysvetlil.
„Etapa nie je detská oslava, ktorú preložíte o dve hodiny, lebo je teplo."
Asociácia profesionálnych cyklistov (CPA) v nedeľu uviedla, že o opatreniach súvisiacich s vysokými teplotami rokuje s organizátormi.
Zároveň vyzvala na urýchlené rokovania počas zimy, aby sa ešte pred budúcoročnou Tour upravil harmonogram etáp.
Pretekári navrhujú štarty okolo 9.30 alebo 10.00 h, aby dokončili etapy ešte pred popoludňajšími horúčavami.
Takáto zmena si bude vyžadovať obrovské úsilie zosúladiť program s takmer dvoma stovkami televízií z celého sveta a tiež s miestnymi úradmi.
Po vlne horúčav sa častejšie začalo diskutovať aj o zmene kalendára. Tour má v ňom jasné miesto, uskutočňuje sa vždy tri týždne na prelome júna a júla.
„Keby som mal tú moc, preorganizoval by som celý kalendár tak, aby sa v júli a auguste nejazdilo v horúcich oblastiach,“ povedal Pogačar novinárom po nedeľňajšom dojazde etapy v Usseli.
„Vytvoril by som úplne iný kalendár, ale to nie je v mojich rukách.“
Krajnou možnosťou zostáva úplné zrušenie pretekov, no to sa od roku 1903 nestalo ani raz.
Tour de France sa neorganizovala len dvakrát - v rokoch 1915 až 1918 a od roku 1940 do 1946 v dôsledku dvoch svetových vojen. Jazdilo sa aj počas pandémie koronavírusu.
Jeden zo športových riaditeľov situáciu okomentoval s dávkou irónie: „V hre je príliš veľa peňazí. Pokiaľ k tomu ASO nedonúti priamo politická moc, nevidím to reálne. To by tu už z toho tepla musel vyčíňať hurikán."
