Bez prestávky súťažil šesťdesiat sezón. Zomrela chodecká legenda

HANDLOVÁ. Zomrel dlhoročný chodec, známy atletický veterán Eduard Straka z Handlovej.

Rodák z Detvy bol najdlhšie aktívnym chodcom a vlani absolvoval už svoju šesťdesiatu sezónu. V tomto smere je absolútnym slovenským rekordérom, vo svete má viac štartov na konte len osemdesiatročný Piergiorgio Andreotti, synovec talianskeho expremiéra.

Začal ako štrnásťročný

Eduard Straka sa atletickému športu venoval od roku 1960.

„V Prahe bola Spartakiáda a nachádzali sa tam plagáty na klasickú trať Praha – Poděbrady. Preteky na päťdesiat kilometrov som vtedy ako štrnásťročný sledoval s nadšením a veľmi sa mi to zapáčilo.

V tom istom roku sa konali v Ríme aj olympijské hry, kde vyhral Vladimír Golubničij. Bol to môj vzor a chodecký šport ma vďaka nemu doslova chytil,“ pred časom spomínal v rozhovore pre myhornanitra.sme.sk

Úspechy na majstrovstvách sveta

Vo svojej atletickej kariére reprezentoval Sláviu Banská Bystrica (1965), Duklu Banská Bystrica (1966 – 1967, postup do I. ligy), Škodu České Budějovice (1968 – 1969), ZVL Považská Bystrica (1970 – 1975), Lokomotívu Prievidza (1976 – 1977) a AK Spartak Dubnica nad Váhom (od 1978 až doposiaľ).

„Najväčšie úspechy zaznamenal na majstrovstvách sveta veteránov. Získal na nich tri bronzové medaily (dve 2002, jednu 2004), na veteránskych šampionátoch tri strieborné a štyri bronzové, na Európskych veteránskych hrách 2011 zlatú na dvadsať a striebornú na päť kilometrov,“ uvádza o ňom stránka atletika.sk

Straka utvoril sedemnásť veteránskych rekordov Slovenska a ani raz ho v kariére nediskvalifikovali.

„Najvydarenejšie boli pre mňa preteky v Riccione v roku 2002, kde som na tridsaťkilometorvej trati obsadil tretie miesto a na desať kilometrov som získal takisto bronz.

Dobre spomínam aj na rok 2004 a na nemecký Sindelfingen, kde ma v cieľovej rovine porazil Ír King a skončil som opäť tretí,“ prezradil o svojich úspechoch.

Nikdy nebol profesionál

Napriek tomu, že zaznamenal viacero úspechov, nikdy nebol profesionálom.

„Vždy som bol čisto amatér, vo Vranove som na začiatku deväťdesiatych rokov dostal tristo korún československých. Tie som si však ani neužil, pretože domáci priaznivci ich minuli v prvom pohostinstve, ktoré našli. Celú kariéru som pracoval, chodeniu som sa venoval pred, alebo po zamestnaní,“ spomínal.

Štrnásť rokov bol učiteľom, neskôr vedúci odboru školstva a potom sedemnásť rokov odpracovali v bani. „S baňou som nemal nikdy problém, vždy som obdivoval prácu baníkov, trošku mi prekážalo len prašné prostredie,“ dodal.

Pôsobil aj ako tréner mládeže a 25 rokov bol člen vedenia komisie veteránov SAZ.

„Vždy bola medzi chodcami dobrá partia. Je jedno, odkiaľ ste, vždy držíte spolu, pretože spolu prekonávate neskutočne fyzicky náročnú prekážku. Chodci sa všetci, i keď dosiahnu veľký úspech, berú ako rovnocenní. Tí, ktorí s vami najviac súťažia, vám tlieskajú, a to je najviac, čo môže športovec zažiť,“ prezradil.

Eduard Straka získal Cenu Klubu fair play SOŠV za celoživotné pôsobenie v duchu fair play (2009), Cenu mesta Handlová a bol tretí v historickej ankete najúspešnejších športovcov Handlovej.