Som Mauro Pini, tréner olympijskej šampiónky Petry Vlhovej a toto je môj príbeh. 

Pochádzam z talianskej časti Švajčiarska blízko hraníc. Sme krajina štyroch jazykov, ale ja používam taliančinu. Som však skutočný Švajčiar. Vyrastal som v horách, v malej dedine s lyžiarskym strediskom hneď za dverami. Bolo pre nás normálne chodiť na lyžovačku. 

• Petra Vlhová a jej kompletný program a výsledky v sezóne 2023/2024
• Petra Vlhová a priebežné poradia v sezóne 2023/2024

Mal som iba dve možnosti – lyžovanie alebo hokej. Vybral som si lyžovanie a pokračujem v tom dodnes. Som však aj veľký fanúšik ľadového hokeja, ktorý si občas rád zahrám na amatérskej úrovni. Keď som doma a mám možnosť, rád si pozriem nejaký zápas. Som veľký fanúšik.  

Čo vlastne lyžovanie znamená? 

Keď som vyrastal, môj sen bol stať sa profesionálnym lyžiarom. Dostal som sa na juniorskú úroveň FIS. V určitom momente som však zistil, že mi niečo chýba. Nachvíľu som s lyžovaním prestal a potom som začal trénovať. Bolo to v roku 1985, mal som dvadsať rokov. Bolo to pomerne skoro, neplánoval som to takto. 

Moje poďakovanie patrí ľuďom, ktorí viedli lyžiarsky klub v meste a jedného dňa mi povedali: Mauro, potrebujeme trénera. Myslíme si, že ty si ten správny človek. Povedal som si, prečo nie? Takto sa to začalo. Dodnes si vážim možnosť, ktorú mi dali. 

Najskôr som trénoval deti z klubu, s ktorými som doteraz v kamarátskom vzťahu. Bola to zaujímavá skúsenosť v kariére. Pracoval som s deťmi sedem či osem rokov. 

Po celý čas som skúmal, čo vlastne lyžovanie znamená. Šesť rokov som bol i riaditeľ lyžiarskej školy a potom som odišiel na Nový Zéland. Keď som sa vrátil, trénoval som juniorov a neskôr som dostal príležitosť aj medzi profesionálmi. 

Na začiatku kariéry som trénoval španielske dievčatá. Moja zverenkyňa Maria José Rienda Contrerasová začala vyhrávať. Bol to boom, zrazu bol o ňu obrovský záujem. Pre Rakúšanov a Švajčiarov to bol šok. 

Rád objavujem

Trénoval som Laru Gutovú Behramiovú a vo švajčiarskej federácii potrebovali nového hlavného trénera. Vzal som to. Je mi jedno, kde a koho trénujem. Potrebujem cítiť dobrý vzťah so športovcom.  

Lyžovanie je vo Švajčiarsku šport číslo jeden. Som jeden z mála švajčiarskych trénerov, ktorý pracuje mimo krajinu. Pre nás Švajčiarov nie je jednoduché vycestovať do zahraničia aj pre zmenu peňazí medzi frankami a eurami. 

Každý vie, že život vo Švajčiarsku je dosť drahý. Máme však dobré platy. Zarobiť si na živobytie mimo krajiny je trochu komplikovanejšie. To je hlavný dôvod, prečo nenájdete veľa švajčiarskych trénerov v zahraničí. Nikdy som však nešiel štruktúrovanou cestou, kde postupujete krok za krokom. 

Vidím, že vo Švajčiarsku máme problém a nevychovávame mladých trénerov. Deje sa to aj v krajine, kde je lyžovanie veľmi populárne. Som rád, že môžem trénovať mimo Švajčiarska, pretože rád spoznávam inú kultúru a spôsob myslenia iných ľudí. Rád objavujem svet. 

Prosba od šampiónky

Potom som trénoval Tinu Mazeovú. Bola to celkom rýchla záležitosť. Kto si spomína, tak Tina mala problémy na začiatku olympijskej sezóny. Nemohla dosiahnuť dobrý výsledok. O sezónu skôr získala veľký glóbus s rekordným počtom bodov. Zmenila sa, a aj prostredie okolo nej. Nebola schopná sa reštartovať ani okolo Vianoc. Zavolala mi s prosbou, že ma potrebuje. 

Na druhý deň sme už trénovali. Bola to fantastická skúsenosť s úžasnou šampiónkou. Za tieto štyri mesiace sme sa vôbec nerozprávali o technike. Bola to práca s motiváciou a mentálnou stránkou. Prišli dve zlaté medaily v Soči 2014. Obrovská vlna emócií. Stále sme spolu v kontakte a keď sa stretneme, tak nás zaplaví dobrý pocit. 

Chceli sme v spolupráci pokračovať, ale v tom čase boli moje deti vo veku, keď potrebovali doma otca. Nemohol som pokračovať. S Tinou sme sa dohodli iba na niekoľko mesiacov. Svoj sľub sme dodržali. 

Pri našej práci nie je jednoduché venovať sa rodine. Ako tréner som viac ako dvesto dní v roku mimo domova. Musíte mať po boku partnera, ktorý vám rozumie a vyrastal s rovnakým zmýšľaním. 

Príroda, môj život

V súčasnosti je však táto práca jednoduchšia ako v minulosti. Mám dvoch synov, ktorí už žijú vlastný život. Manželka riadi lyžiarsku školu. Môžeme sa spojiť telefonicky alebo cez sociálne médiá. Ľahšie sa nám cestuje. Môžu ma prísť navštíviť. 

Je to jednoduchšie ako pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi. Vtedy boli tréneri bez kontaktu rodiny päť, šesť mesiacov. 

Mám rád hory. Rád chodím k moru, ale iba na krátky čas. Vo Švajčiarsku žijem na farme. Rád pracujem na statku, starám sa aj o kravy. Robíme syr. Mám tieto skúsenosti z detstva a veľmi sa mi páči tento spôsob života. Dáva mi to množstvo motivácie do práce. 

Ako lyžiarsky tréner som neustále v prírode. Každý jeden lyžiarsky oblúk je iný, pretože aj sneh je vždy iný. Pre mňa je teda príroda základ, môj život. 

Prvý kontakt s Petrou