Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Získal titul, aj keď rýchlik nedobehol

Imrich Pástor. Nový slovenský šampión. (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|Publikované 25. jún 2012 o 22:00

Ukrajinský rýchlik menom Eduard Hapak mu ušiel už v košických uliciach, ale titul majstra Slovenska v polmaratóne uhájil Imrich Pástor v podstate s prehľadom.

Ukrajinský rýchlik menom Eduard Hapak mu ušiel už v košických uliciach, ale titul majstra Slovenska v polmaratóne uhájil Imrich Pástor (TJ Obal servis Košice) v podstate s prehľadom. V cieli v Seni bol o 12 sekúnd skôr ako Tibor Sahajda, bežec bez klubovej príslušnosti, a strieborného z polmaratónskeho „majstráku“, Trnavčana Ondreja Puškára, porazil o minútu a pol.

KOŠICE. Pre Imricha Pástora je to prvý polmaratónsky titul v kariére, a to má už 37 rokov. „Veru, prvýkrát v živote sa mi podarilo vyhrať domáci šampionát v polmaratóne,“ žiaril v cieli šťastím.

„Určite je to jeden z mojich veľkých úspechov, a po dlhej dobe, keďže minulý rok bol taký aký bol, asi najväčší. Veď ani tento rok som ešte nič väčšie nevyhral, akurát som bol druhý na desiatke, takže z tohto titulu sa veľmi teším.“

Čím chladnejšie, tým lepšie

Čas 1:11:45 je trochu ďaleko (presne 3 minúty) za osobákom, ale v tej horúčave na nekonečnej „diaľnici“ z Košíc do Sene oň nešlo.

„V závere sme to už pustili, pretože dnes to na čas naozaj nešlo. Nebol to pre mňa ideálny deň a na trati som sa dosť trápil. Ale vyzerá to tak, že všetci sa trápili. Bolo veľmi horúco, a aj keď nám trošku fúkalo do chrbta, ani sme necítili, že by nás ten vietor nejako ochladzoval. Preto som veľmi rád, že to takto dopadlo. Vôbec to nebolo ľahké. Radšej mám chladnejšie počasie, takéto horúčavy mi nesedia. Čím chladnejšie, tým je pre mňa lepšie.“ Aj čím dlhšie, tým je preňho lepšie, čo dokázal tohto roku na pražskom maratóne. „Tam som mal na polmaratóne čas 1:10, takže v rámci maratónu dokážem bežať rýchlejšie. Ale je to naozaj asi aj tým počasím...“

Ukrajinca Hapaka, ktorý pred ním upaľoval ostošesť, by aj tak asi nikdy nedolapil.

„Vedel som, že momentálne je rýchlejší ako ja, a tým, že som robil maratónsku prípravu, tak tú rýchlosť nemám. Hapak mi ušiel už na začiatku, a potom som ho už nevedel dobehnúť. Rýchlostne som na tom momentálne horšie, ale myslím si, že vytrvalosť je dobrá.“

Olympiáda? Uvidíme...

Na olympiáde v Londýne dobrú vytrvalosť Imrich Pástor nezúročí, ale doma na Medzinárodnom maratóne mieru by opäť mohla prísť jeho chvíľa. Aj keď stratená olympijská šanca ho stále mrzí.

„Určite, aj keď to už trošku opadlo. Ale inak sa nedá, musím to brať tak, ako to je. Samozrejme, Katke Berešovej tú olympiádu doprajem, a myslím si, že aj ja som jej v tom trošku pomohol. Aj naše spoločné sústredenie bolo vlastne pre ňu, takže k olympiáde som prispel trochu aj ja. A teraz som v podstate rád, že som tam, kde som. Vložím všetko do prípravy na Medzinárodný maratón mieru, teraz pôjdeme do kopcov, trošku naň zamakať. Dám si pár cestných behov, a potom sa už začnem pripravovať na košický maratón. Tentoraz neplánujeme žiadne sústredenie, a budem radšej doma, lebo tu nemám zlé podmienky. A olympiáda? Keď bude v Riu de Janeiro, budem mať štyridsaťjeden rokov. Nič nie je pre mňa ani v tom veku ešte stratené. Uvidíme. Keď to dokázal Paľo Madár, a keď mi pomôže, mohol by som si olympijskú miestenku do Ria vybojovať,“ vraví slovenská maratónska jednotka.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.