ŠTOKHOLM. Po tomto príbehu by pokojne mohol siahnuť Hollywood. Z odstrkovaného hráča sa stala legenda. A z hokejovej atrakcie uznávaný líder.

Zdeno Chára, dvojmetrový dlháň z Trenčína bude od nedele člen Siene slávy IIHF. Do spoločnosti najväčších osobností medzinárodného hokeja ho uvedú v Štokholme, dejisku MS 2025.

Za Slovensko hral na siedmich svetových šampionátoch a troch zimných olympijských hrách. V jeho reprezentačnej kariére sa vynímajú dve striebra z MS 2000 a MS 2012.

Tieto dva turnaje lemujú výnimočnú časť jeho zámorskej misie, počas ktorej získal Stanleyho pohár, aj Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL.

Ľad namiesto zápasníckej žinenky

Zdeněk Chára, bývalý československý reprezentant v zápasení čakal, že syn pôjde v otcových šľapajách. Namiesto žinenky si však vybral hokej.

"Keď mal Zdeno osem alebo deväť rokov, išli sme okolo zimného štadióna. Chcel sa tam ísť pozrieť. Keď videl deti na ľade, povedal, že by si to rád vyskúšal. Jeho rovesníci už korčuľovali, vedeli narábať s hokejkou. On sa učil korčuľovať, držal sa mantinelov, ale bol pohyblivý," začína rozprávať Chára senior.

Jeden z najlepších zápasníckych klasikov 70. rokov vojenčil v trenčianskej Dukle a v meste sa usadil.

Otec syna povzbudzoval. Vravel mu, ak bude na sebe tvrdo pracovať, tých chlapcov dostihne, ba aj predbehne.

Už v detstve vyčnieval nad ostatnými svojou výškou. "So sestrou chodili do tanečnej školy, ale obaja tam vytŕčali a ťažko si hľadali partnerov," smeje sa Chára senior.

"Malý" Zdeno naďalej zápasil a trénoval. Otec od neho chcel, aby robil všetky chvaty a dobre ovládal akrobaciu. Na ľade to neskôr zužitkoval. Keď na korčuliach spadol, vedel sa rýchlo postaviť.

Do trenčianskej hokejovej juniorky ho však nevzali. "Je príliš vysoký," argumentoval tréner Ernest Bokroš.

Hokejka v betóne, hrazda v záhrade

Mladý hokejista to ťažko niesol. "Vtedy naozaj prežíval krízu," vraví otec.

Zdeněk Chára sa rozhodol, že syna bude pripravovať sám. "Chvíľu sme chodievali neskoro večer korčuľovať na trenčiansky zimák. Mal som tam známeho, ktorý nás pustil dnu, keď tam už nikto nebol. Potom nás však niekto natrel," tvrdí Zdeňek Chára.

Začal preto syna voziť na tréningy do Piešťan, kde sa pripravovalo trenčianske béčko pod vedením Jindřicha Novotného. Ten sa vysokého mladíka ujal. "Ráno sme sa hnali žigulíkom tam a po tréningu rýchlo naspäť, aby Zdeno stihol školu," vysvetľuje Chára senior, ktorý dbal aj na synovu silovú prípravu.

"Zhotovil som mu posilňovňu, chodil som s ním behať, bicyklovať. Hokejka je ako tretia ruka. Tak som mu ju zabetónoval do vedra, aby mal silný stisk ruky a silné zápästia.

Nachystal som podložku z linolea a učil som ho strieľať, ale iba zápästím. Vystreliť príklepom vie každý. A navyše brankár to vidí. Keď vystrelíš zápästím, prekvapíš ho. Na záhrade som mu medzi dva stromy dal hrazdu. Vždy, keď išiel okolo, musel urobiť príťahy. Veľakrát som ho na záhradu poslal zámerne, aby si zacvičil. A keď sa vracal, opäť išiel okolo tej hrazdy a spravil ďalšie príťahy. Bolo to účinné."

Mladý Zdeno drel. Jeho devízou bola pevná vôľa. S pneumatikou uviazanou lanom na tele behal hore kopcom k Trenčianskemu hradu. Alebo s otcom zašli do mestskej časti Juh, kde behal hore dolu po schodoch, stovkách schodov.

"Musel sa naučiť hospodáriť s časom. Keď ho kamaráti ráno volali na kúpalisko, povedal som mu, že si najskôr urobíme tréning a pôjde potom, ostatní tam budú aj poobede. Keď máš cieľ, musíš na ňom pracovať," hovorí bývalý zápasník.

Zdeno sa veľmi rád bicykloval, vášeň pre cyklistiku mu vydržala roky. Už ako hokejový profík prešiel na bicykli etapy Tour de France. Zdeněk Chára vyťahuje z talónu ďalšiu spomienku.

"Raz som Zdena prihlásil na cyklistické preteky, ktoré sa išli cez Čachtice a Myjavu s cieľom pri Čachtickom hrade. Na štarte stál legendárny cyklistický tréner Kamil Haťapka. Keď videl Zdena, povedal, aby za ním poslali traktor. Vraj cez tie kopce nemá šancu prejsť. Mýlil sa. Na stúpaní pred cieľom sa ma Zdeno spýtal, ako je to ešte ďaleko. Odvetil som, že už len kúsok, takže Zdeno nastúpil. V skutočnosti to bolo ešte asi päťsto metrov. V cieli sa mi sťažoval, že mu takmer prekrútilo nohy. Skončil vtedy v prvej desiatke, tuším siedmy. V konkurencii cyklistov špecialistov."

Basketbalisti hrajú na Letnej

Ďalší, kto výrazne ovplyvnil hokejovú budúcnosť Zdena Cháru bol Jaromír Henyš. Už nebohý agent mnohých českých a slovenských hráčov to opísal vo svojich memoároch.

V Kežmarku na turnaji dvadsiatok mu skaut Phoenixu Evžen Slánský prezradil, že v Trenčíne hrá chlapec, ktorý meria vyše dva metre. Henyša, ktorý mal záľubu vo vysokých hokejistoch, táto správa zaujala. Zašiel do Trenčína, aby sa presvedčil na vlastné oči.

"Keď som ho zbadal prvý raz, pochytila ma neistota. Tento chlapec hrá hokej? Veď vyzerá ako basketbalista," pomyslel si Henyš.

Mladého Zdena Cháru však zobral na skúšku do Sparty Praha. Aj tam si spočiatku z neho uťahovali. "Basketbalisti hrajú na Letnej," vypočul si. Ale po prvom tréningu už sa nikto nesmial.

Trénerovi Františkovi Výbornému sa mladík zo Slovenska pozdával. Páčilo sa mu, že je na svoju výšku obratný, že vie hrať s pukom. Mladý Chára zostal v Sparte do konca sezóny.

Najskôr však dostal nový výstroj, dlhšie hokejky a väčšie korčule. Z tých pôvodných sa mu už robili na nohách otlaky. "Má ich doma odložené. Každé druhé očko na nich bolo odtrhnuté, lepil som mu ich izolačkou. Mal trinástku nohu, ale väčšie korčule sme mu nevedeli zohnať. Na Sparte prišiel manažér výstroja, odmeral mu nohu a do štrnástich dní mal Zdeno nové korčule aj hokejky," spomína Chára senior.

V Sparte mladík zo Slovenska nastupoval za juniorov a trénoval s áčkom. Voľný čas trávil ako ostatní hráči. "Vždy sa zaujímal o množstvo vecí. Raz prišiel za mnou s tým, že by chcel navštíviť Emila Zátopka. Zohnal som mu adresu a on za slávnym atlétom osobne vyrazil do Tróje, kde Zátopkovci bývali. Rozprával mi potom, aké krásne stretnutie to bolo," spomínal Jaromýr Henyš.

Na jeden z tréningov Sparty prišiel aj Karel Pavlík, v tom čase skaut tímu New York Islanders. Chára ho zaujal. Zavolal kolegovi do Švédska Andersovi Kallurovi, aby sa na dlháňa prišiel pozrieť. O Zdenovi nakrútili videokazetu, ako strieľa puky, zašli s ním aj do posilňovne.

"V Rusku sa hral turnaj hokejových nádejí, na ktorý sa prišiel pozrieť aj náš šéfskaut z Ameriky. Tam som mu tú kazetu pustil v kabínke časomeračov na takom malom monitore. Pozrel si ju a hovorí – áno, toho chlapca berieme," spomínal Pavlík pred rokmi v rozhovore pre Pravdu.

Islanders draftovali Zdena Cháru v roku 1996 v 3. kole z celkového 56. miesta. Začala sa nová éra v živote mladého hokejistu.

Hetrik, trofej, Stanley Cup

"Keď odišiel do Ameriky, vedel som, že som prišiel o syna, že tam bude veľmi dlho, lebo je po mne. Keď sa do niečoho zahryzne, tak to už nepustí. Pred odchodom som mu povedal: Zdeno, chcem od teba tri veci - Stanley Cup, hetrik a cenu pre najlepšieho obrancu," hovorí Chára senior.

V zámorí zbieral mladý obranca najskôr skúsenosti v juniorke v Prince George. V lete pracoval, aby mohol rodine, v ktorej býval, platiť za stravu. Umýval autá, sadil stromčeky.

Premiéru v NHL si odkrútil 19. novembra 1997 proti Detroitu. Odohral 7 minút a 3 sekundy. Naskočil na 11 striedaní, pripísal si 2 plusové body. Na drese mal číslo 53. Islanders vyhrali 3:2, jeden gól dal Žigmund Pálffy.

"Vedel som, že budú od neho chcieť, aby bol bitkár. V Islanders chránil Pállfyho, v Ottawe Hossu. Keď hral neskôr proti nim, tak sa ho báli. V zápase nikdy nepoznal brata. Prízvukoval som mu, že najskôr musí z neho vyrásť skvelý hráč, až potom môže byť bitkár: Ak sa chce biť, pošlem ho na diskotéku na Kopanice," vysvetľuje Chára senior.

Po troch rokoch v organizácii Islanders vymenili slovenského obrancu do tímu Ottawa Senators. Popri hokeji vyštudoval v hlavnom meste Kanady finančné plánovanie.

"Kým ostatní hrali v lietadle karty, Zdeno sa učil. Študoval to aj preto, aby sa naučil hospodáriť so svojimi peniazmi a nikto ho neoklamal. Okrem toho sa dokáže takmer plynule dohovoriť v šiestich jazykoch," chváli syna Zdeněk Chára.

V roku 2006 ho ako voľného hráča angažoval Boston Bruins, kde mu na dres našili kapitánske céčko. Chára žiaril. Štyrikrát si zahral v Zápase hviezd, získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu.

Lenže Boston sa na ceste za Stanley Cupom zakaždým potkol o nejakú prekážku. Líderské schopnosti slovenského kapitána boli spochybnené. Vedenie Bruins mu však naďalej verilo. Podpísalo s Chárom nový sedemročný kontrakt. Bol to dobrý ťah.

Veľký deň hráča s najtvrdšou strelou v NHL prišiel 17. januára 2011. V zápase proti Caroline (7:0) dosiahol hetrik a pri oslave napodobil krajana Petra Bondru. O niekoľko týždňov neskôr dvíhal nad hlavu Stanleyho pohár.

"Splnil mi všetky tri priania," hovorí hrdo Zdeněk Chára.

Víťazov Stanleyho pohára tradične hostí v Bielom dome americký prezident. "Keď tam boli, Obama Zdenovi povedal, že už vie, kde je Trenčín," vraví Chára senior. Do finále o najslávnejšiu klubovú hokejovú trofej dotiahol Bruins aj v rokoch 2013 a 2019.

Tréner Filc: Zdeno bol zjav

V roku 1999 si na majstrovstvách sveta v Nórsku na seba prvý raz obliekol reprezentačný dres. Keby chcel, mohol nastúpiť aj za Česko. "Tréner Ivan Hlinka by ho bral, ale odmietol som to. Žil som dlhé roky v Trenčíne, moje deti sa tu narodili, Zdeno bol Slovák," argumentuje ráznym hlasom Zdeněk Chára, rodák zo Strakoníc.

V Petrohrade 2000 získalo Slovensko historicky prvú veľkú hokejovú medailu - striebro. Bol pri tom aj mladý obranca. O dvanásť rokov neskôr brali Slováci zo šampionátu rovnaký kov. Chára už korčuľoval v tíme ako kapitán a rešpektovaný líder.

"Zdeno bol od začiatku kariéry mimoriadny zjav. Zdobil ho veľký charakter, pracovitosť a usilovnosť. To, že dokázal pretaviť fyzické parametre do vynikajúcej kariéry, si vyžadovalo množstvo trpezlivosti a síl.

V tréningu hľadal spôsob, ako využiť veci, ktoré ho naučil otec. To mu veľmi pomohlo. Vďaka nemu mal mimoriadny fyzický fond, čo dokazuje stále na vytrvalostných pretekov," opisuje Ján Filc, tréner slovenskej reprezentácie na úspešných MS 2000 a 2002, či na ZOH 2010 vo Vancouvri.

"Vždy som ľutoval, že som ho nepostavil na olympijskom turnaji v roku 2002 v Salt Lake City. Prišiel veľmi dobre pripravený, ale počty nám nedovolili dopísať ho na súpisku. Musel sedieť na tribúne, čo ho veľmi mrzelo. Dal mi to pocítiť a mňa to dvojnásobne mrzelo. Uvedomil som si, že na tom ľade mal byť. Vždy sme si vedeli nájsť k sebe cestu a vždy som mal pocit, že medzi nami panuje prirodzený rešpekt," dodá Filc.

Lúčil sa štýlovo

Hokejovú kariéru ukončil vo veku 44 rokov v závere sezóny 2021/2022, v drese New York Islanders, klubu, v ktorom v NHL začínal. Lúčil sa štýlovo, gólom v poslednej minúte posledného zápasu. V profilige odohral 1680 zápasov, najviac spomedzi obrancov v histórii NHL.

Rešpekt medzi hráčmi, fanúšikmi či novinármi v Severnej Amerike si nezískal len výkonmi na ľade, ale aj správaním mimo neho.

Napriek tomu, že patril k najlepšie plateným hráčom NHL, nežije na vysokej nohe.

"Jeden z jeho bývalých spoluhráčov mi prezradil, že v Sarasote na Floride, kde býval mimo sezóny, jazdil Chára na ojazdenej Honde Accord. To bolo auto, ktoré sa nehodilo ani k jeho postave, ani k bankovému účtu. Keď som túto historku publikoval, Chára na mňa tlačil, aby som mu povedal, od koho to viem. To sa nikdy nestalo, ale Chára sa na tej historke dodnes vždy dobre baví," napísal reportér portálu The Athletic Fluto Shinzawa.

Z hokejistu je železný muž

Po skončení hokejovej kariéry našiel Chára záľubu vo vytrvalostných pretekoch - maratónoch a dlhých triatlonoch. Doteraz odbehol osemkrát maratónsku trať, vrátane slávnych maratónov v Bostone či Londýne.

Netají sa túžbou absolvovať kultové preteky Ironman na Havajských ostrovoch. Triatlonisti na nich absolvujú 3,8 km plávania, 180 km cyklistiky a 42 km behu. Minulý rok mu snahu prekazilo zranenie.

"Keď príde do Trenčína, zvykne o piatej ráno plávať vo Váhu. Áno, o piatej ráno," prízvukuje Zdeněk Chára. V auguste sa bývalý hokejový obranca predstaví na pretekoch železných mužov v Hradci Králové.

V Sieni slávy Medzinárodnej hokejovej federácie je jedenásty Slovák po Jozefovi Golonkovi (1998), Vladimírovi Dzurillovi (1998), Jánovi Staršiemu (1999), Petrovi Šťastnému (2000), Ladislavovi Horskému (2004), Ladislavovi Trojákovi (2011), Petrovi Bondrovi (2016), Miroslavovi Šatanovi a Žigmundovi Pálffym (2019) a Igorovi Libovi (2024).

"Hral vynikajúcim spôsobom. Vedel využiť dlhú hokejku, bol silný a vedel brániť. Zvládol prechod z defenzívneho obrancu na hráča, ktorý dokáže vyprodukovať aj niečo kreatívne dopredu. Na konci kariéry bol už považovaný za všestranného - chodil pred bránku, na presilové hry. Vždy sa ako hokejista vyvíjal," charakterizuje Cháru niekdajší tréner Filc.

Málokto dnes pochybuje o tom, že hokejový obor s veľkým srdcom sa v budúcnosti ocitne aj v ďalšej Sieni slávy - hokejovej v Toronte.