Vykúpenie Prešovčanov prišlo spoza šestnástky

V treťom zápase po sebe druholigoví futbalisti Tatrana Prešov odchádzali z ihriska so zdvihnutou hlavou, ale možno si i sami uvedomovali, že tri body so Šaľou sa rodili možno ťažšie než trebárs proti Michalovciam či potom v Šamoríne. Nie je to iba v tom, že únava z jesenného programu necháva zreteľné stopy na pohybe a v nadšení tímu, ale i tým, že rozbíjať sformované defenzívne šíky na domácom trávniku je oveľa zložitejšie, než sa presadzovať pri otvorených partiách.

PREŠOV. Šarišania však vedia, že pokiaľ mienia zimovať na akej-takej východiskovej pozícii pred odvetou, prichodí im sústavne bodovať vo finiši prvej časti.

Keď domáci premárnili obvyklú dávku možností na skórovanie, už-už sa schyľovalo k tomu, že sa začne pre nich trápenie.

Preto si skúsenejší hráči povedali, že treba to skúšať aj z iných než výhodných streleckých pozícií. Ako prvý otriasol vidinou bodového zisku hostí Miroslav Poliaček, ktorý síce dosiahol pomerne lacný zásah, ale ráta sa i taký.

„Lopta trafila žrď, potom brankára a odtiaľ sa prekotúľala za bránkovú čiaru. Chcel som trafiť bránu, lebo predtým sme premárnili sľubné možnosti. Preto sme si cez prestávku povedali, že treba vypáliť aj z diaľky. Som rád, že to tam padlo. Terén bol taký, že sa prihováral za takéto alternatívy a mohol by nám pomôcť. Tak sa i stalo.“

Dráha lopty bola nevyspytateľná, tá tesne pred ochrancom svätyne spadla. „Vtedy sa ťažko na ňu reaguje. Výhodou pre mňa bolo, že som to vystrelil k žrdi.“

Autor vedúceho gólu pritom neabsolvoval stretnutie v nejakej výnimočnej pohode, lebo ho trápili zdravotné problémy.

Neposlúchali ho priedušky, celý týždeň sa liečil, ale to, že sa presadil, mu dalo krídla. Bolo dobré, že jeho odvahu v koncovke nasledovali ešte do konca stretnutia aj ďalší spoluhráči Papaj i Lipták a tak nakoniec sa zrodilo hladké víťazstvo, ktoré však tak ľahko dosiahnuté nebolo.

„Vždy je to náročnejšie, pokiaľ sa nepresadíme hneď na začiatku a súper zbiera viac odvahy. Zápasy sa potom dosť na seba podobajú, dostávame sa do nežiaduceho stavu a tak podobné góly sú vykúpením.“

Vedia o sebe

Šaľa bránila zubami-nechtami. Pre favorita to bola preto previerka z trpezlivosti a pevných nervov. Kvalita a útočná snaha napokon dominovali.

„V podobných prípadoch ide o to, aby sme našli vhodný kľúč na prelomenie defenzívy rivala. Do nášho repertoáru preto patria i pokusy spoza šestnástky, patrí to k futbalu. Nemusíme predsa skórovať len do prázdnej brány.“

Séria víťazstiev teší, zostava až na malé výnimky je rovnaká, hoci tréner Jozef Kostelník neraz pripomenul, že úzky káder čelí väčšiemu náporu na psychické i fyzické sily.

„Na druhej strane sme ale zohratejší a vieme lepšie o sebe, poznáme sa. Každý sa teší na vystúpenie, pokiaľ je zdravý a nevypadne zo zápasového kolotoča.“

Niekedy treba zaťať i zuby a hrať aj vtedy, pokiaľ sa hráč necíti stopercentne. To bol i prípad Miroslava Poliačeka.

„Máme svoje zámery, ciele a chceme sa udržať v kontakte s vedúcou skupinkou. Súperi nám ponúkli možnosť, aby sa k nim priblížili po tom, čo sme postrácali viac bodov. Je fajn, že stále je o čo hrať. Bolo by predsa škoda premrhať víťazstvo nad Michalovcami a zakopnúť so slabším,“ pripomenul borec, ktorý sa v tejto sezóne presným pokusom zo strednej vzdialenosti presadil druhý raz.