Devätnásťročná vodná slalomárka ZUZANA PAŇKOVÁ zažije na olympijských hrách v Paríži veľkú premiéru. 

Na vrcholné podujatie sa v disciplíne C1 kvalifikovala už minulý rok v októbri. Na prípravu mala dostatok času. 

„Dalo mi to veľa pohody, pretože som vedela, že na nominačných pretekoch nemusím byť najlepšia,“ uviedla v rozhovore pre Sportnet. 

Spomínanú pohodu by si rada preniesla aj do olympijského kanála, kde momentálne trénuje. 

Na olympijské hry do Paríža ste sa kvalifikovali už vlani v októbri. Ako hodnotíte postup s odstupom času? 

Bolo to úžasné. Na všetkých pretekoch, okrem jedných, som zajazdila všetko, čo som chcela. Tvrdo som na tom pracovala celý rok. Od októbra do konca novembra sme s trénerom veľa nerozprávali a zamerala som sa viac na kondíciu. 

Dala som si mesiac na to, aby som postup na olympiádu spracovala. Mala som prestávku od vody. Bola som doma v Košiciach a bolo to super. Prvé dva týždne som aj inak zaspávala. 

Prvá noc doma po príchode a zisku miestenky bola čudná. Hlavou mi bežalo, že idem na olympiádu a znova ležím vo svojej detskej izbe. Prevracala som sa celú noc. 

Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie. Dala som si viac načas a premyslela som si, čo chcem urobiť. Bolo super, že ma nominovali v októbri. Iné krajiny, napríklad Poliaci, sa nominovali až začiatkom júna alebo Česi v máji. 

Dalo mi to veľa pohody, pretože som vedela, že na nominačných pretekoch nemusím byť najlepšia. Prípravu som začala koncom decembra. 

Ako prebiehala príprava na olympijské hry po zisku miestenky? 

Už po nominácii som začala pracovať s odborníkom na stravu, respektíve s výživovým poradcom. Vedela som, že cez zimu musím zapracovať najviac a potrebovala som získať čo najviac energie. 

Síce sme letný šport, ale keď je zimná príprava zlá, v lete sa nejazdí dobre. Zima bola najdôležitejšia. Začala som viac pracovať s kondičným trénerom. Naozaj som drela. Do decembra som sa zamerala na silu a vytrvalosť. 

Potom som letela do Ria de Janeiro, kde som absolvovala dvakrát dvojtýždňové sústredenie na olympijskej trati z roku 2016. Je to jedna z najlepších tratí na svete. Bola som tam dovedna štyridsaťštyri dní. 

Na majstrovstvách Európy vo vodnom slalome ste ako jediná Slovenka vybojovala medailu. Bolo to vo vašej neolympijskej disciplíne K1. Prispela k tomu aj spomínaná pohoda? 

Áno, mala som jedinú individuálnu medailu a ešte k tomu v mojej neolympijskej disciplíne. Bola to celkom ťažká situácia, pretože preteky sa posunuli a mali sme iba jednu šancu. V kajakárskej jazde som šla veľmi pohodovo. 

Nečakala som, že postúpim do finále z druhého miesta. Finále som šla tiež pohodovo. Nemala som cieľ a ani o medailovom umiestnení som veľmi neuvažovala. Vyšlo mi to. Určite mi pomohol pokoj, ktorý som mala. 

Prenesiete si túto pohodu aj na olympijské hry alebo cítite pred blížiacim sa podujatím stres? 

Olympijské hry sú najväčší športový sviatok. Zrejme nebude fungovať, keď si budem klamať, že o nič nejde. Určite sa budem snažiť si pohodu preniesť aj na toto podujatie. 

Vravím si, že som mala medailu na ME v kategórii, ktorú trénujem štyrikrát menej. Čo je možné v kategórii, ktorú trénujem štyrikrát viac? Čo všetko v kategórii C1 dokážem? 

Na Svetovom pohári v Prahe som bola štvrtá. Cítila som sa veľmi dobre a bola som kúsok od medailového umiestnenia. Budem sa snažiť ísť rovnako aj na olympiáde. 

Pracujete aj s mentálnym trénerom? 

Áno. S mentálnym trénerom pracujem od roku 2020, od kedy som bola v juniorskom tíme. Je to Adam Kocian, ktorý ma naučil skoro všetko, čo používam za posledné štyri roky. Naučil ma rôzne meditácie a práce s dychom. 

Osemdesiat percent výkonu športovca tvorí hlava. Môže mať natrénované, koľko chce, aj sily, koľko chce, ale pokiaľ to v hlave nejde a bojí sa, tak to dopadne zle. 

Máte iba devätnásť rokov a čakajú vás prvé olympijské hry. Celú kariéru máte ešte pred sebou. Aj toto môže byť dôležitý faktor pri vašej účasti pod piatimi kruhmi. 

Áno, sú to moje prvé olympijské hry. Ja sa však vždy snažím podať najlepší výkon. Chcem tam ukázať to najlepšie, čo viem. S dievčatami, ktoré budú na olympijských hrách, už jazdím štyri roky. Dúfam však, že budem mať aj trošku olympijského šťastia. 

Čo robíte tesne pred olympijskými hrami? 

Posledné preteky pred olympiádou som absolvovala v Prahe. Na programe bol iba tréning, tréning a tréning. Mám dvoje týždňové sústredenia v Paríži. Veľa času už nie je. Medzitým som trénovala v Bratislave. 

Minulý víkend boli majstrovstvá sveta vo vodnom slalome do 23 rokov v Liptovskom Mikuláši. Ja som sa tam nepredstavila, pretože to bol iný typ vody a mohlo by mi to rozhodiť môj tonus. Som stále dosť citlivá na prechod z jednej trate na druhú. 

Ešte nie som taká profesionálka ako ostatné dievčatá. 

Aký je rozdiel medzi vodou v Liptovskom Mikuláši a v Paríži? 

Každá trať na svete je iná. V Liptovskom Mikuláši je akoby druhá najstaršia na svete. Je to iný typ. Teraz sa jazdí na plastových prekážkach, ktoré sú kolmé a valec je vždy rovnaký. Nemení sa. Je to rovnaké. 

V Liptovskom Mikuláši sú kamene a je to iné. Voda sa tam viac točí a je to viac nepredvídateľné. Naviac, šla by som tri kategórie a bolo by to náročné. Mohlo by ma to unaviť a preto som sa rozhodla radšej trénovať ako pretekať. 

Paríž je tiež špecifický, žiadna trať nie je ako v Paríži. V bratislavskom Čunove sú však rovnaké prekážky ako na olympijskej trati. 

Aká je olympijská trať v Paríži? Vyhovuje vám?