Viazanko musel so zraneným okom na operáciu

Miroslav Viazanko, ktorému nešetrným (aj keď zrejme neúmyselným) zákrokom obranca Patrik Pavlenda poranil ľavé oko, bol navyše akútny prípad.

KOŠICE. Vezúc Viazanka do prešovskej nemocnice jej riaditeľ a zároveň lekár MFK Košice MUDr. Ľubomír Jacko netušil, že bude nutná operácia, aj keď po prvotnom ošetrení priamo na hracej ploche a potom v kabíne bolo zrejmé, že ide o vážne zranenie.

„Miro tam mal veľký krvný výron, preto sme ho museli odviezť na očnú kliniku, kde sa malo rozhodnúť, ako to budeme riešiť. Po vyšetrení odbornými prístrojmi lekárka rozhodla o operácii,“ neoponoval svojej kolegyni MUDr. Ľubomír Jacko.

„Bolo to nutné, pretože pri pohľade na jeho oko som mal obavy, že mu vytečie očné bielko... Bola tam tržná rana, ktorá musela byť zošitá, pretože mu hrozila porucha videnia, mohlo sa stať, že by mal videnie trvalo obmedzené.“

Krok po kroku

Je to zriedkavé futbalové zranenie, preto sa aj dĺžka rekonvalescencie odhaduje ťažko.

„Po operácii nie sú žiadne komplikácie, Mirovi som volal, je v poriadku. Ale viac budeme vedieť až po štvrtkovej kontrole. Všetci sa modlíme, aby bol čo najskôr opäť s mužstvom, aby už o dva týždne znovu behal po ihrisku ako zajac. Ale musíme ísť krok po kroku, v takýchto prípadoch sa nedá prognózovať, kedy sa na ihrisko vráti. Aby to bolo už o dva týždne, to je skôr moja osobná modlitba...“ vraví Ľubomír Jacko.

Z pozície lekára košického mužstva nepovažuje počínanie rozhodcu Richarda Trutza, ktorý Pavlendu po zákroku na Viazanka neuznal vinným, za „kóšer“.

„Zrania nám najlepšieho hráča, my musíme dohrávať bez neho a im sa nestane vôbec nič, nemajú za ten zákrok ani len žltú kartu...“

Ľavačka na podopieranie

Ktovie, ako by to s Moravcami dopadlo, keby Viazanko hral do konca. Lebo mal nábeh na „životný“ zápas v drese košického MFK. Už keď dal gól ľavačkou, tak to bolo niečo... „Pretože ju mám stále viac-menej na podopieranie,“ usmieval sa na nás tesne po zápase jedným okom.

„Na šestnástke som si to zasekol pravačkou, lebo ňou mi to ide predsa len lepšie a vystrelil som slabšou ľavačkou. Trochu mi pomohol ku gólu aj teč obrancu. No nejaký gól ľavou nohou som dal v lige už aj predtým, lebo aj na tréningu to občas skúšam.“

Veľa nechýbalo a obe nohy mohli byť v sobotu rovnocenné. Keby si to jeho pravačka trochu lepšie vymerala. Brvno Kuciakovej brány však neuhlo ani o piaď, a Viazanko už nemal príležitosť vyjadriť vďačnosť stopérovi Djokovičovi za skvelú prihrávku.

„Ivan výborne zareagoval pri našej rozohrávke na vlastnej polovici. Chlapci, ktorí išli rozohrať, si nevšimli, že nabieham do voľného priestoru, ale Ivan to zbadal a poslal mi krásnu loptu do stopercentnej šance. Veľká škoda, že zostala nevyužitá.“ To bol posledný svetlý moment, ktorý košický stredopoliar videl oboma očami...