Velďákovú teší eiffelovka na medaile, aj snežienky k MDŽ

KOŠICE. Zo Slovákov sa iba kladivár Libor Charfreitag mohol doposiaľ pochváliť, že má dve medaily z vrcholných seniorských atletických podujatí. Zlato má z majstrovstiev Európy, bronz zo svetového šampionátu. Dana Velďáková už má tiež dva kovy - oba bronzové a oba z halových majstrovstiev Európy.

Ani sa jej nesnívalo

Tréner Dubovský prezradil, že pred víkendovými halovými ME v Paríži v kútiku duše veril, že by jeho zverenka mohla obhájiť bronz spred dvoch rokov. Tohtoročné výkony ju pritom k tomu neoprávňovali. Tohtosezónnym výkonom bola až na 15. mieste v redukovaných európskych tabuľkách, spomedzi účastníčok ME to bol až dvanásty najlepší výkon.

„Dúfala som vo finále a v ňom boj o nejaké vyššie priečky, ale vôbec som si nebola vedomá toho, že by som mohla siahať na medailu. Ani sa mi nesnívalo, že sa mi podarí obhájiť bronz," priznala Dana Velďáková.

Tréner ju svojimi medailovými víziami pred pretekmi nezaťažoval, aby ju nevystresoval. „Priamo o medaile sme sa vôbec nebavili. Síce spomenul, že ktorej z nás dvoch (na ME bola aj jej sestra Jana v diaľke - pozn. aut.) vyjde skok, môže brať kov, ale nepovedal na rovinu, že ja."

Dobre, že do nej nehučali

Slabšie výkony v priebehu sezóny na ňu aspoň nevytvorili taký psychický tlak, i keď bola obhajkyňou bronzu.

„Veľmi som také reči nepočúvala. Pamätám sa z minulosti, keď mi takto strašne veľa ľudí hučalo a ja som sa potom tak veľmi snažila, že mi to vôbec nešlo. Teraz som na medailu nechcela ani pomyslieť, lebo som vedela, že potom budem mať zviazané nohy."

Táto je krajšia

Pred dvoma rommi v Turíne mal jej bronzový skok hodnotu 14,40 m, čo je slovenský rekord, tento rok v Paríži to bolo takmer navlas rovnako. O jediný centimeter menej.

„V Turíne som bola po dvoch prešľapoch. Nevedela som chytiť dosku. Pravidelnejšie som však skákala okolo 14,30, tak som si bola vedomá, že na takýto výkon mám. Teraz som lepšie precítila odraz."

Samotná medaila chutí vždy, i keď každá je iná. "Turínska bola perfektná, lebo bola prvá v seniorskej kategórii. Táto je iná v tom, že obhájiť je ťažké a vôbec som to nečakala. O to je krajšia. Rozdielne sú však najmä v tom, že majú iný tvar."

Dizajnovo je jednoznačne krajšia tá novšia. „Turínska je iba guľatá placka. Táto je vsadená do eiffelovky, čo je veľmi pekné."

Na vežu sa nedostali

Kde inde by mohla osláviť medailu s motívom eiffelovky, než priamo na Eiffelovej veži, symbole Paríža. Aj sa na ňu chystala.

"Ostali sme pod ňou. Chceli sme ísť aj hore, ale boli také strašne dlhé rady, že sme sa do nich ani nepostavili. Mohli mať aj kilometer."

Čo tam po výhľade z nej, najdôležitejšie je, že eiffelovku má na medaile. "Áno, presne tak. Pred pár rokmi sme boli v Paríži na pretekoch a tiež sme túžili ísť na ňu, ale vtedy sme nemali peniažky. Teraz bola možnosť, ale vonku bola taká zima, že sa nám čakať nechcelo."

Oslava do noci

Pravé oslavy prebiehali aj tak priamo v hotelovej izbe večer po pretekoch. „Zišli sme sa celá výprava. Postupne sa zbiehali aj ďalší ľudia, prišiel i náš manažér. Sedeli sme skoro do pol druhej, bolo to veľmi príjemné." Druhé kolo ju čaká teraz po návrate doma. „Určite. Doma je doma, iste sa niečo vymyslí."

Do Košíc, ktoré sa stali jej bydliskom, sa však pretekárka Dukly Banská Bystrica momentálne nechystá, dnes sa presúva rovno do rodnej Pače v Gemeri. „Mamka mi určite niečo fajné navarí. Už sa aj pýtala, čo by sme chceli. V tom momente sme nevedeli, ale teraz nám to už napadlo. Veľmi by nás potešili francúzske zemiaky, keď ideme z Francúzska," zasmiala sa Dana.

Nuž, chutiť jej vďaka francúzskemu bronzu budú asi ako nikdy predtým. „Určite áno," prikývla.

Milé darčeky dostávala už včera, veď bol Medzinárodný deň žien. „Na Slovenskom atletickom zväze ma obdarovali snežienkami. Aj na tlačovej besede som od vedenia dostala ďalšie kvietky."