Umenie odchodu zo scény

Sportnet|16. feb 2011 o 00:00

Po triumfe na Slovakia Cupe hladina pohody v slovenskom národiaku stúpla. Ale to hlavne preto, že predtým reprezentanti vybuchli. Netreba úspech preceňovať, to prízvukuje nielen tréner Glen Hanlon.

Napríklad Jozef Stümpel by si želal aj v príprave veľa zápasov najmä so silnými súpermi. Avšak dlhodobé zápolenia, ktoré zvádzajú medzi sebou Rusi, Švédi, Fíni a Česi, sú pre nás spravidla izolované a tak sa musíme uspokojiť s výberom ostatných súperov, ktorí prichádzajú do úvahy. Koniec koncov aj tí nás neraz vedia dostať do úzkych, pokiaľ nemáme pokope tak mančaft ako naposledy v Bratislave. No pred majstrovstvami sveta sa predsa hanlonovci ešte popasujú so zvučnými rivalmi a je dobré, že sa objavíme aj v Eurohockey Challenge a zmeriame si sily s Fínmi. Neskôr v Košiciach v polovici apríla dva razy narazíme na Švédov. Ďalší kozák v slovenskom drese Pavol Demitra pripomína, že herný štýl, aký preferuje kanadský kouč, treba dostať poriadne do krvi a práve duely so špičkou ukážu, v akom štádiu zvládania noviniek sú pred šampionátom Slováci.

Nie tak dávno bolo niekoľko vĺn diskusií i polemík ohľadom zapojenia popradského HC Lev do KHL. Veľa sa špekulovalo o tom, aký to bude mať prínos aj prípadné negatívne dopady. Jedna informácia nasledovala za druhou, neraz si odporovali, až projekt v danej chvíli spadol na nedostatočnom ošetrení formalít. Že však nejde o chvíľkový rozmar, ale o cieľavedomú vyhliadku, to dokumentujú aktuálne aktivity zástupcov klubu a hlavne vyhlásenie prezidenta KHL Alexandra Medvedeva pre ruské médiá, že jediným adeptom na rozšírenie súťaže je práve Lev. Jeho zástupcovia nechcú nič ponechať na náhodu a idú krok za krokom, aby nepodcenili žiadnu maličkosť, žiadne garancie a finančné zábezpeky. Peniaze sú dôležité i pre Rusov, hoci donedávna sa mohlo zdať, že je tam každý účastník súťaže nesmierne bohatý. No problémy daktorých celkov núti k obozretnosti a preto si určite Rusi poriadne preklepnú HC Lev. Azda sa však už podarí tento zámer nasmerovať takým smerom, aby na žiadnej plytčine nestroskotal.

Treba vedieť, kedy skončiť. To je tiež veľké umenie a patrí k ozdobám velikánov. Peter Forsberg, švédska legenda, to dokázal, keď sa rozhodol ukončiť po krátkom comebacku svoju kariéru. Hoci sa za more vrátil po troch rokoch a odohral len dva zápasy, zdravotné patálie boli i nad jeho enormnú vôľu pokračovať. Aj v tomto smere by mal byť vzorom pre iných borcov, ktorí neraz mútia vodu a pritom vnútorne vedia, že na to už nemajú. Buď výkonnostne alebo inými dispozíciami. Potom je to trápenie nielen pre nich, ale aj pre tých, ktorí ich sledujú. Odísť so sympatiami je vždy lepšie ako "byť odídeným" s hanbou.



Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Umenie odchodu zo scény