Začiatkom minulého roka bola v tretej stovke juniorského rebríčka, dnes je tretia. Iba 16-ročná RENÁTA JAMRICHOVÁ dosahuje jeden úspech za druhým a je veľkou nádejou pre slovenský ženský tenis.

Semifinále dvojhry i štvorhry na US Open a Wimbledone či deblový titul z Australian Open sú prísľubom toho, že na Slovensku vyrastá ďalšia hráčka, ktorá môže vyhrávať veľké turnaje a patriť k najlepším na svete.

Napriek dosiahnutým úspechom však zostáva skromná. "Stále hrám iba juniorský tenis. Som len na začiatku cesty," povedala Jamrichová.

V rozhovore pre Sportnet hovorila aj o svojom raketovom vzostupe, nedávnom vystúpení v New Yorku či netradičnom rituáli pred zápasmi.

Na US Open ste sa prebojovali do semifinále dvojhry i štvorhry. Ako hodnotíte tieto výsledky s odstupom dní?

Určite je to pre mňa veľký úspech, rovnako aj pre celý tím. Z toho posledného zápasu som síce stále sklamaná, ale určite by som turnaj nemala hodnotiť z pohľadu jedného zápasu.

Myslím si, že som ukázala tenisovú kvalitu. Bola som dobre pripravená z fyzickej aj psychickej stránky a celkovo môžem byť spokojná. 

Najmä semifinále dvojhry bolo náročné, zápas niekoľkokrát prerušili. Ako ste vnímali, že niekoľko hodín musíte byť v strehu, pretože kedykoľvek sa môže pokračovať?

Prvé prerušenie bolo pre teplo v druhom sete za stavu 3:3. Prekvapilo ma to, pretože určite boli aj teplejšie dni. Na druhej strane bola vysoká vlhkosť.

Každopádne, príliš mi to nepomohlo, keďže som začala rozmýšľať nad tým, ako to mohlo byť. Mala som totiž šance na to, aby som súperke odskočila. 

Druhé prerušenie prišlo za stavu 0:1 v treťom sete, pretože v Amerike majú pravidlo, že keď je v okolí piatich kilometrov búrka, tak musia prerušiť zápas. Trvalo to asi tri hodiny, pretože začalo aj pršať a stále sa to posúvalo.

Napokon sme nastúpili až o nejakej ôsmej večer a už som nemala veľa šancí, pretože Terka (Valentová, pozn.) zahrala skutočne veľmi dobre. 

Niečo podobné sa vám stalo aj vo Wimbledone, kde vám tiež obe semifinále nevyšli. V čom boli tieto situácie podobné, prípadne ste tentokrát boli pod väčším tlakom, keďže ste boli aj nasadená jednotka?

Podobné na tom bolo to, že aj vtedy pršalo. Celý deň sme v areáli čakali a napokon sa to všetko posunulo na druhý deň. A či som si pripúšťala tlak?

Pred zápasom ani veľmi nie, ale počas neho, keď som viedla o set a brejk, tak mi začalo dochádzať, že to finále je fakt blízko. Dosť ma to zobralo, pripustila som si tlak na seba a napokon to nevyšlo.  

Už v mladom veku máte skúsenosti s atmosférou grandslamov. Je ťažšie odosobniť sa od toho, že hráte napríklad v All England Clube? 

Určite je dôležité, aby som sa sústredila najmä na svoju hru a neriešila okolie. Vo Wimbledone je to najviac špecifické, pretože je to krásny areál a zápasy chodí sledovať množstvo ľudí. 

Ešte v januári 2022 ste boli v juniorskom rebríčku na 237. mieste, dnes vám patrí tretie miesto. Aké sú dôvody tohto vzostupu?

Hmmm... (smiech).