Ich spoluprácu odštartovalo náhodné stretnutie a už prvý tréning naznačil, že sa z nich stane zohraná dvojica, ktorá toho môže veľa dokázať.

JÁN MATÚŠ je dlhoročným trénerom talentovanej juniorskej tenistky Renáty Jamrichovej, ktorá vo svetovom rebríčku figuruje na treťom mieste.

Obaja však vedia, že najdôležitejšie 16-ročnú tenistku ešte len čaká. Úspechy medzi juniorkami ešte nezaručujú aj úspešnú profesionálnu kariéru.

"Vidieť ju na veľkých kurtoch ma teší, ale stále je to príprava na to, čo ju čaká. Hovorím, že všetko sú to zatiaľ také kulisy, ktoré verím, že ju budú sprevádzať aj naďalej," povedal Matúš v rozhovore pre Sportnet.

Tiež si zaspomínal na začiatky so zverenkou, vyzdvihol kvalitné zázemie zo strany zväzu či načrtol konkurenciu v juniorskom tenise.

S Renátou pracujete už približne osem rokov. Spomínate si na moment, keď ste sa spoznali, respektíve ako ste sa stali jej trénerom?

Začal by som trošku zoširoka. Mal som v zahraničí s kamarátom tenisovú školu, no po ôsmich rokoch som sa vrátil na Slovensko. Náhodne som sa stretol so spolužiačkou zo základnej školy a to bola práve Renátina mama.

Vravela mi, že jej dcéra hrá tiež tenis a že premýšľali nad tým, či by som jej nevedel pomôcť. Tak sme sa dohodli, že sa na ňu prídem pozrieť. Spravil som to tak, aby ma nevidela. Bol som na kraji areálu, sledoval som iba ju.

Vtedy bola Renátka tenké malé dievča so šikovnou rukou, ale za celý tréning sa ani raz neusmiala. Skôr búchala raketou o zem. Páčilo sa mi však, že je na seba prísna a má správne nastavenie pre tenis.  

Vedeli ste hneď, že sa v nej skrýva potenciál?

Musím povedať, že po prvom tréningu som bol očarený. Nikdy som si nepredstavoval, že budem trénovať malé dievča, ale Renátka sa vedela na mňa dobre napojiť a napokon som sa rozhodol, že do toho pôjdem.

Od začiatku som si o nej myslel, že môže hrať svetový tenis. Vtedy som bol asi jediný, kto to videl, ale teraz to vidia už aj iní ľudia.

Na tenis sa hodí. Má enormný talent, vhodné rodinné zázemie a vlastnosti, ktoré ju môžu držať na vrcholovej úrovni. Keď bude zdravá a tenis bude pre ňu priorita, tak môže byť naozaj vynikajúca hráčka. 

Trávime spolu veľa času, trénujeme, cestujeme, chodím s ňou na turnaje. Neviem si to predstaviť s niekým iným, ale s ňou ma to baví. 

Tento rok dosiahla viaceré úspechy. Ktorý si ceníte najviac?

Mediálne sú zaujímavé veľké turnaje a veľké zápasy na grandslamových turnajoch. Trávime spolu asi 350 dní v roku a musím povedať, že pre nás je aj každý tréningový deň či prvé kolo na nejakom turnaji rovnako intenzívne.

Samozrejme, vidieť ju na veľkých kurtoch ma teší, ale stále je to príprava na to, čo ju čaká. Hovorím, že všetko sú to zatiaľ také kulisy, ktoré verím, že ju budú sprevádzať aj počas profesionálnej kariéry. 

Ako prežívate jej zápasy?

Zápasy prežívam, ale vtedy som skôr v pozícii pozorovateľa, keďže Renátka má rada svoj rytmus a štýl, ktorým sa na kurte prezentuje. Veľakrát by som možno chcel, aby som mal k nej väčší prístup, ale k tomu sa postupne dostaneme.

Ona to musí považovať za potrebné. Nemožno byť príliš závislý na trénerovi, ale tiež nie je dobre byť uzavretý do seba. Musíme nájsť balans.

Na Slovensku ste trénovali aj ďalšie dve juniorské tenistky.

V marci 2020 ma oslovili z NTC, či by som nešiel trénovať Nikolu Daubnerovú a Ninu Vargovú. Bolo to v čase začínajúcej pandémie, takže to bolo špecifické a náročné obdobie. Možno aj dobre, že sa to stalo.

Od Renátky som sa musel na nejaký čas odtrhnúť. Tú medzitým trénoval kamarát, s ktorým sme mali spomenutú tenisovú školu, takže sme boli stále v nejakom kontakte, hoci som sa primárne venoval Nike a Nine. 

Môžete porovnať tieto hráčky?

Každá je iná. Nina je pracovitý typ. Chce veľa trénovať, hrať veľa turnajov a skôr je u nej výzva si vedieť dobre odpočinúť. Nika je turnajový typ. Počas zápasov sa zdokonaľovala, no u nej je výzva zamerať sa na tréning ako taký. 

Renátka je zase úplne iná. Špecifická osobnosť, ktorú veľmi dobre poznám, takže je to pre mňa oveľa ľahšie. Sme dobrí kamaráti, hovoríme o všetkom a darí sa nám vecí robiť tak, že žneme o rok či dva to, čo si zasejeme.

Na čo ste v prípade Renáty kládli najväčší dôraz?

Opäť by som začal troška zo širšieho kontextu. Od začiatku som sa k nej snažil veľmi špecificky pristupovať. Prečo?