Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Tatranu opäť pomohol aj vlastný gól

Michal Krajník (uprostred) hlavou spečatil úspech Prešovčanov. (Autor: sita)
Sportnet|Publikované 9. sep 2013 o 22:00

Tatran mal hráči šancí ako maku, tri body zariadili stopéri.

Hoci v uplynulom druholigovom futbalovom meraní síl na ihrisku Tatrana mali ofenzívni domáci hráči šancí ako maku, predsa tri body zariadili stopéri. Najprv Petráš posielal dlhú prihrávku na spoluhráča a loptu poslal dubnický obranca, ktorý si nerozumel so svojím brankárom, do siete. Potom sa zase presadil Krajník, ktorý zužitkoval rohový kop zahrávaný Poliačekom.

PREŠOV. Michal Krajník zaznamenal svoj prvý zásah v druhej najvyššej súťaži.

Po zápase priznal, že to bolo i vďaka tomu, že na tribúne detskými očkami sledoval dianie i malý Adamko, jeho krstňa.

„Je to taký náš talizman, vždy nám prináša šťastie a keď je na zápase, tak sa nám darí,“ rozhovoril sa dobre naladený stredný obranca Prešova.

Tentoraz našich Dubničania vôbec nepreverili a ak, tak jedine z trpezlivosti. Od začiatku to bol boj hlavne so svojou vychýlenou muškou. Preto musel prísť na pomoc aj borec, ktorý mal dlhší čas zdravotné problémy.

„Naposledy som skóroval tuším v Pohári proti Žiline, v Corgoň lige zase tesne predtým proti Trnave.“

Za stavu 1:0 to ešte bolo riskantné a rizikové pre hostiteľov, druhý zásah priniesol poistku.

„V čase, keď som upravil na 2:0, už malo byť minimálne 5:0. Dovtedy sme mali obrovské množstvo vyložených šancí. No aspoň sme to priklincovali a dohrávali v pohode.“

Krajník bol miestami „zbytočný“ a nevyužitý. Tatran hral zväčša na polovici rivala. „V podobných dueloch si robím srandu z Jožka Taliana, že mu ani rukavice netreba.“

Treba viac pokoja

V minulom ročníku súperi niekoľkokrát našim pomohli svojimi vlastencami. Teraz sa to zopakovalo druhý raz po sebe. Na vlastné góly sa však nemožno spoliehať stále.

„Takýto moment je vyústením našej aktivity, centrov, strieľaných prihrávok, narážačiek. Pokiaľ ide o moju hlavičku, bol to nacvičený signál.“

Tatran si nechcel pripustiť v domácom prostredí ďalšiu stratu. „Pravdaže, nejaký tlak z povinnosti víťaziť cítime, ale napriek tomu si zápasy chceme užívať, vychutnať si futbal a nestresovať sa.“

Lenže to „užívanie si“ spoluhráči až preháňali, keď sa utápali v bezradnej streľbe. „Neviem to tiež pochopiť, že sme dva razy nevyužili výhodu, keď brána bola doslova prázdna.“

Tento rest sa ťahá dosť dlho a bolo by načim, keby Prešovčania odhalili príčiny zlyhávania. „Verím, že to príde, kvalitu na to máme. Bodaj by sme sa zase rozbehli.“

Možno niektorí jednotlivci ešte nie sú celkom vyhraní, skúsení, ale daktorí (Poliaček, Katona) už majú dosť bohatý rezervoár na to, aby si vedeli rady s podobnými možnosťami ako v sobotu.

„Možno nám treba viac pokoja, menej unáhlenosti,“ dodal Michal Krajník a zdôraznil, že dosiaľ v zápoleniach sa proti Tatranu každý motivuje na maximum, ale pre našich je to lepšie, lebo iba tak sa môžu zlepšovať.

A to by radi dokázali aj v Slovenskom pohári, kde sa v 3. kole stretnú znovu doma s corgoňligovou D. Stredou.

„Sme odhodlaní aj v Pohári dostať sa čo najďalej – najlepšie až do finále,“ pousmial sa tento borec a na poznámku, že ľudí chodí stále málo, dodal: „Sme radi, že tí, čo majú radi futbal, prídu, a dnes sa toľko nehulákalo ako inokedy. Sme vďační za každého priaznivca, ktorý nás povzbudí, verí nám. Kto nechce, nepríde, divák je nevyspytateľný. Keď hrali legionári, tak to niektorí kritizovali. Teraz je veľa odchovancov a zase daktorí šomrú.“

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.