Dnes už skúsení športoví novinári spomínajú, akú dilemu mali 16. februára 2006. Presunú sa na ženský biatlon alebo vycestujú do strediska Bardonecchia, kde sa počas ZOH v Turíne odohrávali súťaže v snoubordingu?

Väčšina sa rozhodla pre biatlon, no napokon sa aj tak presúvali do hôr. Šestnáste miesto Martiny Halinárovej totiž zatienil nečakaný medailový úspech.

Radoslav Židek sa v disciplíne snoubordkros stal držiteľom prvej medaily samostatného Slovenska na zimných hrách. V tesnom súboji o zlato prehral s Američanom Sethom Wescottom, ale vybojoval si strieborný kov. 

Jeho trénerka bola vtedy Jana Šeďová (dnes Slobodová, pozn.).   

"Finálovú jazdu som sledovala zo štartu, takže som najskôr musela prísť dole a potom sme sa vystískali. Bol to Radov životný úspech a bola som veľmi šťastná za oboch, že sa takéto niečo podarilo," hovorí pre Sportnet. 

Mala vyššie očakávania

Snoubording zažil olympijskú premiéru v roku 1998 v Nagane. Na štarte nechýbala ani 24-ročná Šeďová, no jazdu v obrovskom slalome nedokončila.

"Nagano prišlo veľmi rýchlo vzhľadom na to, že som medzi svetovou elitou snoubordovala iba dva roky. V deň pretekov boli náročné snehové podmienky, hmla a tiež mi chýbali skúsenosti," uviedla.

Následne ju v kariére pribrzdila operácia kolena, no úspešne sa dokázala vrátiť. V roku 2000 sa stala vicemajsterkou sveta v alpských disciplínach a pred olympiádou v Salt Lake City mala dobrú formu.

Jej osobný tréner Sigi Prey z medzinárodného tímu Burton sa vyjadril, že jeho zverenka odviedla v príprave dobrú prácu a má šancu na vysoké umiestnenie. 

Klasický obrovský slalom nahradili v štáte Utah paralelné preteky, v ktorých Šeďová nestačila v osemfinále na neskoršiu bronzovú medailistku Lidiu Trettelovú z Talianska. Slovenka obsadila 14. pozíciu. 

"Mala som vyššie očakávania. Konkurencia bola veľmi silná, ale odchádzala som tam s pódiovými ambíciami. Olympijské preteky sú príležitosť, ktorá sa koná raz za štyri roky, no nebol to môj deň," spomína si. 

Potenciál bol obrovský

Zakrátko po hrách v USA ukončila Šeďová športovú kariéru.

Po rozpade Medzinárodnej snoubordingovej federácie (ISF) stratila tréningové zázemie v tíme Burton, bez ktorého si nevedela predstaviť pokračovať. 

So športom však zostala spojená, keďže popri organizácii rôznych podujatí sezónne zastrešovala aj tréningové pobyty pre aktívnych snoubordistov.

Do jedného z nich sa prihlásil aj Radoslav Židek. Talent a zanietenie mladého Žilinčana boli veľmi sympatické aj prvej slovenskej snoubordistke. 

"Radov potenciál bol obrovský, oslovila ma najmä jeho energia. Nebolo to len o jazdení, ale aj o nasadení, že veľmi chcel a sám si išiel za svojim cieľom.

Pripomínal mi mňa v období, keď som začínala snoubordovať. Navyše, rozumeli sme si aj osobnostne," hovorí rodáčka z Bratislavy. Zrodila sa tak spolupráca, ktorá priniesla slovenskému športu historický úspech. 

Z posledného miesta na druhé

Začiatok súťaže v snoubordkrose nebol pre Žideka ideálny, keďže v prvej kvalifikačnej jazde urobil chybu. Bol posledný. Pred druhou jazdou sa však skoncentroval a 9. najlepším časom postúpil do hlavnej časti. 

Následne vyhral osemfinálovú, štvrťfinálovú aj semifinálovú jazdu a vybojoval si miesto vo štvorčlennom finále. Kuriozitu prinieslo najmä jeho semifinále, keďže všetci traja jeho súperi na trati spadli. 

Židek tak mohol ukázať aj svoju tvár šoumena, keď sa pri záverečnom skoku chytil za dosku a efektným spôsobom "preletel" do súboja o medaily. 

VIDEO: Finále snoubordkrosu na ZOH v Turíne 2006

"Trať bola postavená pre jeho štýl jazdy. Bola rýchla s veľkými otvorenými oblúkmi, takže Rado dokázal využiť to, že jazdil na tvrdom viazaní. Bola to jedna z výhod, ktorá mu k úspechu pomohla," uviedla trénerka. 

Židek výborne začal aj finále. Polovicu z neho pomyselne jazdil so zlatou medailou na krku, ale napokon sa cez neho dostal Američan Wescott. Židek bojoval až do konca, ale na prvé miesto sa už nevrátil. 

"Čakal na moju chybu. Trať bola dosť mäkká a on si vyslovene počkal na to, kým spomalím a hneď to využil. Takto sa však jazdí snoubordkros. V cieli bol rozdiel možno pol metra, viac nie," vravel Židek.

Kariéru mu ukončili zranenia

Hoci najlepší športovec Slovenska za rok 2006 priznal, že vo finále urobil drobnú chybu, jednoznačne ju prebila radosť zo zisku olympijskej medaily.

Získal ju v skromných podmienkach, v ktorých bol jazdcom aj servismanom. O veľkom tíme mohol len snívať, čo dodáva jeho striebru ešte väčší lesk.

"Priznám sa, že historické míľniky príliš nesledujem. Myslím si, že až čas ukázal, aký veľký úspech to bol," vraví dnes už Jana Slobodová.

Po olympiáde v Turíne sa ich spolupráca skončila. 

Židek ešte v rámci Svetového pohára 2007/2008 obsadil v hodnotení snoubordkrosu deviate miesto, no následne jeho kariéru zastavili zranenia. 

Absolvoval tri operácie pravého kolena, v elitnom seriáli chýbal pätnásť mesiacov a nepodarilo sa mu kvalifikovať na ZOH vo Vancouveri 2010. 

Vtedy ešte zostával odhodlaný a vravel, že olympiáda bude aj za štyri roky. Avšak, problémy pretrvávali a Židek ako 30-ročný ukončil kariéru. 

"Viem, že sa so zranením dlhšie trápil a veľmi sa chcel vrátiť do Svetového pohára. Keď však nemohol ísť na sto percent, rozhodnutie skončiť bolo správne.

S Radom sme sem-tam v kontakte. V jeho živote má šport a príroda stále významné miesto, tak ako v mojom," dodala trénerka.