Séria prehier pokračuje, neprerušili ju ani v Trenčíne

Ale s tým, že ho budú počuť aj po zápase 6. kola Fortuna ligy v Trenčíne, sa, pravdupovediac, tak trošku aj rátalo.

KOŠICE. Na prehru, už šiestu za sebou v tejto ligovej sezóne, to však dlho nevyzeralo, ba ešte na začiatku poslednej štvrťhodinky si mädlili ruky tí, ktorí stavili na oveľa výnosnejšie košické víťazstvo. Ale Kubíkov hetrik zmaril črtajúcu sa senzáciu.

Vieru v bod nahlodali hrubé chyby

„Je pravda, že sme tam nešli s nejakými veľkými očakávaniami, lebo Trenčín je momentálne najlepšie mužstvo v našej lige, ale aj tak sme si verili, že by sme mohli na jeho ihrisku vybojovať aspoň bod. A keď sme dali gól na 2:1, tak to vyzeralo dokonca ešte sľubnejšie, i keď Trenčania mali stále tlak,“ vraví Ľubomír Korijkov, ktorý mal na umelej tráve plnú hlavu defenzívnych pokynov, ako čeliť ofenzívnej sile súpera.

Do 76. minúty to bolo celkom v pohode... Lenže potom prišla „One Man Show“ Františka Kubíka. Žeby náhoda, že v ňom „buchli sadze“, lebo doteraz v lige strelecky mlčal, alebo mu k zviditeľneniu pomohli Košičania poľavením v koncentrácii?

„Určite to nebola náhoda, lebo dať tri góly nemôže byť náhoda, a nebolo to ani o tom, že by sme poľavili. Stále sme si verili, že môžeme v Trenčíne zabodovať, ale opäť prišli naše hrubé individuálne chyby a hlúpe góly. Ale taký je futbal. Trenčín bol stále v tlaku a my sme mu neodolali. Pozrel som si nejaké videá po zápase, ale ťažko povedať, z čoho tie chyby vyplývajú, možno ich robíme aj preto, že sa spoliehame jeden na druhého,“ uvažuje o príčinách košický defenzívny stredopoliar Ľubomír Korijkov.

„Pôvodne som si myslel, že budem hrať na poste pravého obrancu, ale napokon ma tréner postavil do stredu, na pozíciu defenzívneho záložníka. Myslím si, že tento post mi už celkom sedí, zvykám si na ňom. Vlastne, už som si zvykol a hrá sa mi tam dobre. Takisto aj s Mikim Tóthom, ktorý po dlhom čase nastúpil na ligový zápas, na poste pravého obrancu. Je to taký tréningový poctivec, takže si to miesto v základnej zostave zaslúžil. Je to hráč, na ktorého sa dá spoľahnúť.“

Stále to isté

Na čo sa zatiaľ stále nedá spoľahnúť, to je košické odhodlanie, že mužstvo konečne zlomí sériu ligových prehier. Žeby v nedeľu doma s Trnavou?

„Určite preto urobíme všetko. Čo iné mám na to povedať? Stále je to to isté,“ pousmial sa Ľubomír Korijkov, keď opäť počul dookola omieľanú otázku.

Ale inú čakať ani nemohol. „Jasné, že nie, kým konečne nevyhráme... A iné, že opäť ideme do zápasu s tým, že ho chceme vyhrať, ani povedať nemôžem. Možno ide už o psychický blok v našich hlavách, že sa nám to nedarí, lebo futbal vieme hrať, a možno sme mali trochu aj smolu, že sme mali sériu ťažkých súperov, možno aj preto sa naša nepriaznivá séria predlžuje. Góly už síce dávame, ale jednoznačne sa musíme zlepšiť v obrane, kde doslova horíme. Verím, že proti Trnave máme šancu, aby sme to zvrátili, lebo Spartak výkonnostne, aj keď hrá stále v Európskej lige, nie je ani Slovan, ani Trenčín či Žilina.“