Sedem krížikov bývalého predsedu VsFZ Jána Balucha

Natrvalo. A tak z učiteľa zo Spiša sa stal funkcionár Slavoja. Nie hocijaký. Ján Baluch prišiel v roku 1960 klubu iba na ročnú výpomoc, ale stal sa z neho na dlhých 19 rokov kľúčový a uznávaný funkcionár, akého by postupne brali všade.

KOŠICE. Hoci v tých časoch o manažéroch u nás sa ešte ani nesnívalo, on bol tajomník práve s takými schopnosťami. Od vstupu na futbalovú scénu upútal organizátorskými schopnosťami, vedel, akou kľúčovou postavou je dobrý tréner, výborná organizácia klubovej činnosti, jednoducho, čo všetko otvára vrátka k úspechom. Jeho liek na funkcionársku krízu v klube platil, lebo počas jeho éry Slavoj hral v II. lige, či v I. SNL zväčša poprednú úlohu.

Klopali na ligovú bránu

Nový tajomník vykročil rázne a Trebišov stál na čoraz pevnejších nohách. V druholigovej spoločnosti, aj v časoch, keď vznikla moravsko-slovenská skupina, si Slavoj počínal úspešne, hoci v pelotóne sa objavili aj celky s bývalou ligovou vizitkou. Zásluhou výborných trénerov Ing. Jozefa Karela, Bela Malagu, Štefana Nadzama či Mikuláša Komanického mužstvá, s ktorými pracovali, vzbudzovali všade rešpekt. A nielen to. V klube vyrástli viacerí kvalitní hráči, ktorí počnúc Pivarníkom, Mantičom Š. Tóthom, Olejárom, Dankom, Štepánkom, Jánom Novákom ml., M. Čechom a ďalšími obliekali ligové a niektorí i reprezentačné dresy.

Výborný organizátor

Po klubovej činnosti to skúsil ako funkcionár na vyššom poschodí. Štyri volebné obdobia bol predsedom trebišovského ObFZ a dlho aj podpredsedom Východoslovenského futbalového zväzu, kde po smrti Gejzu Princa zasadol aj na predsednícku stoličku, čím bol vyše pol roka aj viceprezidentom SFZ. Kus práce urobil i pri organizovaní medzištátnych futbalových stretnutí hlavne v Košiciach, a tiež pri príprave akcie rozhodcovská píšťalka, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie spoločenské podujatia v tomto období. Veľký podiel na úspešnej organizácii mal Ján Baluch, bez ktorého si to v meste pri futbalových alebo iných významných podujatiach už ani nevedeli predstaviť. Pomohol aj pri výstavbe krytej plavárne a iných športovísk, takmer všade okolo športu zanechal svoj rukopis. Nik sa teda nemôže čudovať, že ho zdobia všetky najvýznamnejšie športové ocenenia, o futbale ani nehovoriac. Je ich skutočne veľa, ale zďaleka nevystihujú to, čo urobil pre radosť veľkej futbalovej rodiny a v prospech trebišovského športu, ktorý sa stal pre neho väčšou srdcovou záležitosťou ako pre mnohých rodákov, lebo darmo, bez lásky to nejde. Nuž, pri jubilejnej sedemdesiatke, ktorú oslávil včera, si zaslúži dnes okrem veľkého vinšu zdravia, potlesk a uznanie za všetko, čo pre šport a hlavne futbal urobil nielen v Trebišove, ale i v celom východoslovenskom regióne.