KOŠICE. Má nemalý podiel na tom, že vodný slalom sa stal najúspešnejším športom v 30-ročných dejinách samostatného Slovenska.

Má päť olympijských medailí, z toho dve zlaté (Atlanta 1996 a Peking 2008), na svetových šampionátoch získal 15 titulov, rovnaký počet na európskych, päťkrát sa stal absolútnym víťazom Svetového pohára, pričom v jeho seriáloch vyhral až 20 pretekov.

To je skutočne iba ten najstručnejší výpočet jeho úspechov na divokej vode.

Svoju neobyčajne úspešnú športovú kariéru na svetovej úrovni začal v roku 1995 na majstrovstvách sveta v anglickom Nottinghame, kde si vo veku 16 rokov vybojoval bronz.

Doteraz nikto tento vekový rekord neprekonal. Vo svetovej špičke sa drží neuveriteľných 28 rokov a to ešte nepovedal posledné slovo.

Reč je o Michalovi Martikánovi. Veľkom a ojedinelom športovcovi skôr nízkeho vzrastu, ktorého zbierka cenných kovov z olympijských hier, majstrovstiev sveta a Európy pozostáva z 51 kusov!

Košice navštevoval iba sporadicky. Napríklad vtedy, keď bol čestným hosťom na vyhlasovaní najlepších športovcov mesta za príslušný rok, alebo ho v uliciach mesta bolo možné stretnúť so svojimi dcérkami Tamarou a Emmkou, ktoré sprevádzal na pretekoch v modernej gymnastike.

Nakoniec, do východoslovenskej metropoly ho veľmi nemalo čo priťahovať. Umelý vodný kanál, bez ktorého sa súčasný vodný slalom nezaobíde, Košice stále nemajú, a preto ani nemôžu organizovať žiadne významné podujatie.

Kuriózne pritom je, že dôkladne vypracované projekty na takýto objekt sú na papieri už od roku 1969 a teda poriadne zapadli prachom!

Nuž, pokiaľ chcú košickí vodní slalomári absolvovať kvalitné preteky na vode, tak musia cestovať do poľského Krakova alebo Liptovského Mikuláša – to sú najbližšie kanály od ich bydliska.

Až do odchodu do Bratislavy takto na tréningy cestovala aj najúspešnejšia odchovankyňa košickej kanoistickej školy Zuzana Paňková.

Väčšina fanúšikov Michala Martikána si ho pamätá ako nenápadného mladého muža s charakteristickým účesom, ktorý tým skôr narodeným mužom pripomínal ich hlavy s veľmi krátkymi vlasmi, ktoré boli dôkazom toho, že na vojenskej službe patria medzi nováčikov, tzv. bažantov.

Dnes Martikán nosí účes podobný tým, ktoré mali v 60-tych rokoch minulého storočia členovia slávnej anglickej hudobnej skupiny Beatles a milióny jej fanúšikov na všetkých kontinentoch.

Práve preto je túto už legendu slovenského športu dnes na ulici ťažko spoznať.

Napriek tomu sa nám podarilo „odhaliť“ ho v jednej košickej reštaurácii v sprievode svojho hostiteľa a dlhoročného sponzora slovenského vodného slalomu Daniela Leyseka. Mišo Martikán našu žiadosť o rozhovor neodmietol.

Do Košíc v súčasnosti prichádzate častejšie a pravidelnejšie...

Je to naozaj tak. Navštevujem bývalého reprezentačného trénera v kulturistike Milana Čížeka, ktorého poznám dlhé roky. Tento človek má veľa prívlastkov, či už kondičný tréner, dietológ, poradca pre športovú prípravu.

Mal nemalý podiel na tom, že fitneska Natália Lenártová a kulturisti Igor Kočiš a Jaroslav Horváth sa stali niekoľkonásobnými majstrami sveta i Európy, stopy foriem jeho prípravy zostali aj na držiteľovi Stanleyho pohára Jiřím  Bicekovi či Slavomírovi Kňazovickom, striebornom medailistovi v rýchlostnej kanoistike z Atlanty 1996 a vicemajstrovi sveta...

Milan má svoj ojedinelý tréningový systém, ktorého výsledkom je maximálny rozvoj sily a svalovej hmoty a nasledujúcej regenerácie. Takže podstatnú časť mojich už niekoľkonásobných návštev Košíc tvorí dvíhanie činiek nad hlavu...

Tréningy u Milana Čížka, s ktorými som začal v jeseni minulého roku, predstavujú veľmi dobrý doplnok celého môjho procesu prípravy, jednoducho účinná zmena je vždy pozitívny krok vo veľakrát už zabehaných a jednotvárnych činnostiach.

V tomto prípade síce ide predovšetkým o tréningy, zamerané na zvýšenie sily, ale prinášajú aj ďalšie účinky, ktoré už pociťujem.

V máji budete mať 44 rokov. Zdá sa, že s aktívnou činnosťou ešte skončiť nechcete a pretože v budúcom roku sa uskutočnia olympijské hry v Paríži tak azda uvažujete o účasti na nich? Veď mnohí nechápu už ani to, že niekto môže 28 rokov patriť medzi svetovú špičku v odvetví, ktoré vyžaduje nielen vysokú technickú, ale i fyzickú pripravenosť.