Zatienil van Dijka, vyradil Celtic. Svetobežník dnes zvára a hrá štvrtú ligu

Tomáš Peciar s druholigovým škótskym klubom zdolal slávny Celtic Glasgow. (Autor: archív - TP)
Ivan Mriška|29. nov 2021 o 11:52

Počas kariéry mal smolu i šťastie.

Okúsil futbal v Nemecku, Česku, Švédsku, Rakúsku či Holandsku.

Futbalový svetobežník TOMÁŠ PECIAR (33) zaujal najmä pohárovým triumfom so škótskym klubom Morton FC na pôde slávneho Celtic Glasgow.

„Všetci sme sa nesmierne tešili. Bolo to bláznivé, ako malý zázrak,“ spomína dnes hráč štvrtoligového OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom, ktorý pracuje v technickej dielni.

V článku sa dočítate

  • Ako vygumoval Virgila van Dijka?
  • Ako bizarne prestúpil z Ružinej do Škótska?
  • Prečo mal smolu?
  • V čom ho zaskočilo Albánsko?
  • Prečo sa chcel zo Švédska otočiť domov?
  • Čo robí dnes?

Vyradiť Celtic Glasgow s druholigistom sa často nevidí. Ako na úspech z roku 2013 spomínate?

Aj dnes mám zimomriavky. Po celý zápas sme bránili, súper mal 27 rohov. Po jednom z protiútokov však obranca Celticu zahral loptu rukou a kopali sme penaltu.

Premenili sme ju a po predĺžení sme vyhrali 1:0. Všetci sme sa nesmierne tešili. Bolo to bláznivé, ako malý zázrak.

Za Glasgow nastúpil dnes hviezdny obranca FC Liverpool Virgil van Dijk. Ako sa vám proti nemu hralo?

Vygumoval som ho a bolo (smiech). Od úvodu som s ním zvádzal súboje pri štandardných situáciách a našťastie sme neinkasovali. Vyhlásili ma za hráča zápasu a po skončení som dostal fľašu whisky (smiech).

Treba však povedať, že Virgil bol už vtedy skvelý hráč, výborný v hlavičkách.

Okrem neho hrali v tých časoch za Celtic Fín Teemu Pukki či grécky kanonier Georgios Samaras.

Proti komu ste nastúpili v ďalšom kole Škótskeho pohára?

Privítali sme St Johnstone, no po góle z nadstaveného času sme prehrali 0:1. Venovali sme sa preto lige, ktorá je nesmierne náročná z fyzickej stránky.

Futbal v Škótsku je úplne iný ako u nás. Hráči zvádzajú množstvo súbojov a lopty sa prevažne nakopávajú. Záložníci občas vyzerajú ako ľudia pod mostom (smiech).

Kariéra

FK Mesto Prievidza, ŠK SFM Senec, AS Trenčín, FC Omniworld, FK Viktoria Žižkov, TJ Baník Ružiná, FSV Budissa Bautzen, Greenock Morton FC, Östersunds FK, FK Poprad, SC Krems, TJ Partizán Cigeľ, OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom

Ako ste sa do Škótska vlastne dostali?

Poriadne bizarne. Hrával som za Ružinú, kde sa Škóti prišli pozrieť na niekoho z Trnavy.

Hoci som v tom zápase nehral, pretože som bol na svadbe Juraja Kucku, do Škótska som nakoniec cestoval ja.

Chlapec z Trnavy vraj bol taký zlý, že funkcionári Ružinej ukázali Škótom videokazetu mojich súbojov. A nakoniec si vybrali mňa (smiech).

Počas kariéry som mal viackrát šťastie, no aj veľkú smolu.

Smolu?

Keď som ešte hrával v Trenčíne, záujem o mňa prejavil účastník Premier League Portsmouth FC. Prišiel som tam na skúšku a podpis bol formalitou.

Klub však neskôr vyhlásil bankrot a preradený bol do štvrtej ligy. Ak by som mal trochu viac šťastia, dostal by som sa do najvyššej anglickej súťaže.

Keď sa na to pozriem dnes, Virgil van Dijk hrá za FC Liverpool a je najlepší obranca na svete. A kde som ja?

Napriek tomu však nezúfam, futbal mi strašne veľa dal. Pobehal som vďaka nemu množstvo krajín a našiel si množstvo priateľov.

Tomáš Peciar v drese Popradu. (Autor: archív - TP)

Spomínate si na futbalové začiatky?

Ako osemročný som začínal v Prievidzi, kde som chodil do miestnej športovej školy. K futbalu ma priviedol ocino, ktorý bol výborným futbalistom, pätnásť rokov hrával v Rakúsku.

Ako chlapec som sa v ňom videl a chodil s ním na zápasy.

Už v šestnástich som dostal občas šancu hrať za áčko Prievidze v druhej lige. Pamätám si, že proti Močenku som bol v zostave kola a do kabíny som musel doniesť basu šampanského (smiech).

Neskôr som za zvláštnych okolností hrával za mužov každý zápas.

Akých?

Hráči nemali vyplatené peniaze, preto s Báčom zišli z ihriska. A už neprišli, preto museli hrať dorastenci.

S Podbrezovou, za ktorú vtedy hral Juraj Kucka, sme prehrali 0:5. Na dorast to však bol solídny výsledok a nemali sme sa za čo hanbiť.

Odvtedy ale išla Prievidza futbalovo nadol. Dnes hrá v štvrtej lige, čo je na okresné mesto veľmi málo. Nemrzí to len mňa, ale každého futbalistu, čo tu aspoň chvíľu pôsobil. Je to veľká škoda.

Po Prievidzi ste obliekali dres ŠK SFM Senec. Vyššia úroveň?

To je ťažko hodnotiť. V tom čase som išiel študovať na FTVŠ v Bratislave, preto som išiel hrávať do blízkeho Senca. Nezdržal som sa tam však dlho. Pán tréner Ivan Galád ma zavolal do Trenčína a išiel som hrávať tam.

Keďže na FTVŠ mi nechceli dať štúdium na diaľku, ako devätnásťročný som so školou úplne skončil a sústredil som sa len na futbal.

Prvé dve sezóny sme bojovali o postup do Corgoň ligy, no predbehli nás Inter Bratislava a ViOn Zlaté Moravce. Keď sa nám na tretí rok konečne podarilo postúpiť, klub so mnou nepredĺžil zmluvu.

Nechcem na nikoho nadávať, pretože som tam prežil krásne chvíle. Skončiť však s niekým, pretože je zranený, to sa nerobí.

Chvíľu ste hosťovali v holandskom druholigovom klube FC Omniworld.

Podarilo sa mi hrať pár zápasov za mládežnícke reprezentácie, a tak dostal šancu odísť do zahraničia. V Omniworld sme boli aj s Davidom Depetrisom, ktorý neskôr strelecky exceloval v našej lige.

David hrával stabilne, no ja som naskakoval prevažne za béčko. Začal som si preto hľadať niečo lepšie. Ako sa však neskôr ukázalo, nebola to úplne správna voľba.

Ako to myslíte?

Do českej najvyššej súťaže postúpila Viktoria Žižkov, preto som na jej ponuku prikývol. Bolo to tam však hrozné. Päť mesiacov som nedostal výplatu a už som nemal z čoho platiť byt.

Dohodli sme sa preto na rozviazaní zmluvy s tým, že sa vzdávam polovice sumy. Ani tie peniaze som však dodnes nevidel.

Žižkov mi leží v žalúdku dodnes, ale už sa na tom skôr smejem. Časom všetko prebolí.

I keď, zažil som ešte ďalšiu zaujímavú situáciu (smiech).

Akú?

Kamarát, s ktorým som bol v Česku, nám vybavil skúšku v albánskom KF Skënderbeu Korcë. Išli sme na desaťdňové sústredenie s tým, že po ňom podpíšeme zmluvu, na ktorej sme sa dohodli.

Samozrejme, po sústredení bolo všetko inak a s ich ponukou sme nemohli súhlasiť. Okamžite sme si preto zbalili kufre a chceli ísť domov. Na letenky sme však čakali týždeň, preto sme sa poriadne nudili (smiech).

Škoda, že to bolo v januári, inak by sme sa aspoň okúpali v mori.

Ak mám byť úprimný, Albánsko sa mi vôbec nepáčilo. Neraz som videl ako chlapík vyšiel z reštaurácie, vysypal smetiak na ulicu a išiel preč.

V týchto časoch som zo svojej kariéry nemal dobrý pocit. Potom však prišiel angažmán v Ružinej a spomínaný prestup do Mortonu.

Po prílete do švédskeho Östersundsu mi nebolo všetko jedno


TOMÁŠ PECIAR, hráč OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom

Každý rok ste prestupovali a striedali destinácie. Neprekážalo vám to?

Nemal som s tým problém. Ja som chcel hrať futbal a bolo mi jedno, kde. Rád cestujem, asi preto som svetobežník (smiech).

I keď musím priznať, že po prílete do švédskeho Östersundsu mi nebolo všetko jedno. Teplomer ukazoval mínus 28 a všade bolo obrovské množstvo snehu. Uvažoval som, že sa otočím domov, no našťastie som tak neurobil.

A bolo to správne, pretože som tu zažil najkrajšie obdobie. Zo všetkých destinácií mojej kariéry bolo najlepšie zázemie v Östersunds FK, i keď to bola len druhá liga.

Vo Švédsku obliekal dres Östersunds FK. (Autor: archív - TP)

Môžete to opísať?

Skvelé tréningové plochy, špičkové vybavenie a najmä príjemní ľudia. Navyše, vo Švédsku sa mi narodil syn, takže mám na túto krajinu len najkrajšie spomienky.

Po dvoch sezónach sa nám podarilo postúpiť do najvyššej súťaže. Östersunds sa potom dostal aj do Európskej ligy UEFA, ja som sa však nanešťastie zranil a klub so mnou nepredĺžil zmluvu.

Zápasy proti Arsenalu, PAOK Solún či Galatasaray Istanbul som tak pozeral so slzami v televízii.

Veľmi vás to mrzelo?

Aj také veci prináša život a nespravíme s tým nič. Dvakrát som mal šancu hrať veľkú európsku súťaž, no skončilo sa to smolou. Človek je vtedy sklamaný a smutný, no musí sa postaviť na nohy a ísť ďalej. Aj taký je futbal.

Po zranení ste hrali za Poprad, vyskúšali ste si nižšie súťaže v Rakúsku. Čomu sa venujete dnes?

Stále hrávam za dedinku Lehota pod Vtáčnikom v štvrtej lige. Máme výborný tím skúsených hráčov a po jesennej časti sme na prvom mieste. Všetci v klube preto dúfame, že po sezóne oslávime postup.

Ten nám v posledných dvoch sezónach ušiel o vlások, preto verím, že teraz sa nič podobné nestane.

Žijete z futbalu v štvrtej lige?

To nie, normálne som zamestnaný vo firme nášho pána majiteľa. Pracujem v technickej dielni, zváram, striekam, robím, čo treba.

Na Slovensku sa futbalom uživiť nedá, najmä, keď máte rodinu. Ja si však nesťažujem, práca ma baví. Väčšina futbalistov sa po skončení profesionálnej kariéry musí obzerať, čo ďalej.

Možno mi chýbalo málo, aby som sa dostal do úplne veľkého futbalu. Nič však neľutujem. Každé angažmán mi dalo veľa a za všetky skúsenosti som nesmierne vďačný.

Ivan Mriška
Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.

Súvisiace články