Korčuľoval ako Gáborík. V Rusku mu taxikár ukradol rifle

Dovolať sa mu v utorok doobeda nebolo vôbec jednoduché. Prvýkrát bolo jeho číslo obsadené. Druhý raz už bývalý hokejista povedal, že potrebuje päť minút. Po nich sa opäť ozval obsadzujúci signál. Vyšlo to až na štvrtý pokus. „Mám poriadne žeravý telefón. Trochu som to aj čakal, že mi novinári budú volať. Najbližší kamaráti či spoluhráči z Trenčína to už vedeli. Mám rušnejšie ráno, ale neprekáža mi to,“ priznal 39-ročný MILAN BARTOVIČ, ktorý ukončil hráčsku kariéru.

Fanúšikovia i odborníci si vás zrejme zapamätajú ako extrémne rýchleho hokejistu. Mali ste to v sebe odmalička?

Tréneri vždy hovorili, že som sa narodil s korčuľami. Rýchlosť bola to, v čom som vynikal a čo ma živilo. Možno som zdedil rýchlostné vlákna po otcovi, ktorý hral futbal a tiež bol rýchly. Nikdy som nebol vytrvalostný typ. Rýchlosť je však prvé, čo u hokejistu odchádza. Aj preto som na nej musel tvrdo pracovať. Bola to každodenná drina, aby mi nohy fungovali.

V trenčianskej juniorke ste si zahrali aj s Mariánom Gáboríkom. Kto bol vtedy rýchlejší?

Majo bol výborný korčuliar. Kto bol rýchlejší? To neviem. Ale mali sme podobné korčuľovanie, také silové. Rýchlostné súťaže sme nemali. Prvú som absolvoval až počas Zápasu hviezd v KHL, kde som sa stal najrýchlejším korčuliarom. To už som mal 33 rokov. Zaujímalo by ma, za koľko by som zvládol kolečko, keď som mal o desať rokov menej.

Na ľade ste vždy pútali veľkým nasadením a bojovnosťou. Hnevali ste sa, keď ste ju nevideli u spoluhráčov?

V tomto som bol blázon. Vždy som potreboval byť fyzicky pripravený, aby som sa na ľade dobre cítil. Môj hokej bol postavený na fyzickej pripravenosti a rýchlosti. Každý hráč je v tomto iný. Ale vždy som sa snažil naviesť spoluhráčov, aby ich výkony boli stopercentné.

Keby ste si mali vybrať jednu činnosť, na ktorej by ste viac pracovali, čo by to bolo?

Možno je to paradoxné, keďže som bol celú kariéru strelec. V mládeži i juniorke som dával dosť gólov, ale v profesionálnom hokeji sa mi to až tak nedarilo, ako by som chcel. Možno by kariéra bola iná, keby som strieľal viac gólov. Snažil som sa však robiť veci, ktoré mi išli.

Aké bolo vyrastať v hokejovom meste popri hráčoch ako Branko Radivojevič, Tomáš Kopecký, Tomáš Starosta či Marcel Hossa?

Výborné. Boli sme skvelá partia.