Do extraligy sa vrátili až na štvrtý pokus, ale v tejto sezóne dokazujú, že Žilina nie je iba futbalové mesto. 

Hokejisti DOXXbet Vlci Žilina obsadili v základnej časti štvrté miesto a od pondelka sa vo štvrťfinále play-off stretnú s Banskou Bystricou. 

„Náš cieľ a nastavenia sa nemenia - do každého zápasu ideme s víťazným nastavením,” hovorí v rozhovore generálny manažér tímu, bývalý reprezentant FRANTIŠEK SKLADANÝ.

Žilina je síce nováčik, ale so skúseným kádrom aj tradíciou v najvyššej súťaži. Napriek tomu, vnímate 4. miesto po základnej časti ako nadplán? 

Žilina bola tradičná značka, ktorá stratila identitu, meno a fanúšikov. V takom stave sme do klubu vstupovali. Pozerám sa na aktuálny stav. Predtým sme pôsobili v prvej lige, kde sme budovali novú tvár klubu, takže toto bol čerstvý štart v extralige. 

Od samého začiatku sme nič nechceli podceniť. Vnímali sme aj vyrovnanosť súťaže. Samozrejme, vedenie malo nastavené vysoké ciele, pretože sme vedeli, s akou kvalitou a akými hráčmi musíme do sezóny vstúpiť. 

Sme naučení pracovať v tíme tak, aby bol víťazný. Bez toho si neviem svoju prácu predstaviť.

So základnou časťou sme určite spokojní, ale cesta sa ešte nekončí. Play-off je pre hráčov a organizáciu odmena a to najkrajšie obdobie sezóny. Sme odhodlaní bojovať a víťaziť.

Aké ciele ste si zadali na začiatku sezóny?  

Náš ciel bol ísť do každého zápasu naplno, aby sme vyhrali. Každý tréning a každý zápas je pre nás výzva, a tak sme sa pokúsili nastaviť aj hlavy našich hráčov. 

Prvá šestka a priamy postup do play-off bol jedna z našich ambícií, ale skôr sme sa pozerali na dennodenné nastavenie tímu, ktoré sa ukazuje na tréningoch a potom aj v zápasoch. 

V tejto sezóne sme odohrali naozaj veľa stretnutí, vrátane Slovenského a Kontinentálneho pohára a ja môžem všetkých iba pochváliť, ako k tomu pristupovali a ako pristupujú aj teraz. 

Na začiatku sezóny ste vymenili trénerov s Duklou Trenčín a prišiel Milan Bartovič. Bol pre vás prvá voľba? Prečo ste dali šancu mladému slovenskému trénerovi? 

Nešlo o výmenu, ale o trh s voľnými trénermi. V minulej sezóne sme sa zamerali na postup, všetku energiu sme vložili do toho, aby sme sa dostali do extraligy. Otázkou trénera sme sa začali rozoberať až po úspešnej sezóne. 

Je v popise mojej práce, aby som si všímal a sledoval, či už hráčov, ale aj trénerov a ich progres. 

S Milanom (Bartovičom) sa dobre poznáme aj mimo ľadu. Hneď po ukončení sezóny sme mali spoločnú debatu a veľmi rýchlo sme sa dohodli na spolupráci.

Počúval som veľa argumentácií a názorov k výberu trénera pre nováčika súťaže, ktorý nemal skúsenosti s pozíciou hlavného trénera. Držím sa svojich rozhodnutí, za ktoré aj zodpovedám.

Ste jeden z piatich tímov, ktorý zatiaľ v tomto ročníku nemenil šéfa lavičky. Ako ste s prácou Bartoviča zatiaľ spokojný? 

Takto nepracujeme. Nemyslím si, že pri prvej kríze je potrebné ako prvé zmeniť trénera. Je to aj o nastavení organizácie. Každý deň pracujeme s tým, že sledujeme, čo funguje, čo nie a snažíme sa to nastavovať. 

Dlhodobá spolupráca je pre nás dôležitá. Zároveň nechceme o dôležitých veciach reagovať v emóciách.

Pokiaľ ste o kvalitách presvedčený, jedine podpora a vzájomná spolupráca prinesie dlhodobé výsledky.

Myslím si, že aj preto nám hlavou neprebehla ani myšlienka na to, že by sme Milana (Bartoviča) vymenili. 

Aj keď, samozrejme, aj náš klub prechádzal určitými fázami, striedali sa dobré mesiace s tými horšími, ale to je v sezóne úplne normálne. 

Ak sa pozrieme na výsledky, Žilina nemala počas sezóny väčšiu krízu. Čomu to pripisujete? 

V prvom rade, je to o fungovaní klubu a nastavení celej organizácie. Kríza môže nastať už po dvoch prehrách, ide o to, ako na to zareagujete ako tím a jednotlivci v ňom. 

Netreba dávať hlavy dole, ale treba sa sústrediť na to, ako sa dostať rýchlo späť. Potom sa musíte vrátiť k princípom, ktoré hráčom vštepujete s tým, že toto je správna cesta. 

V klube pôsobí iba 23-ročný tréner brankárov Dominik Antala. To je trošku rarita. Ako ste ho našli? 

S Dominikom som mal stretnutie ešte pred jeho prvým pôsobením v extralige (v HK Dukla Trenčín, pozn. red.). Vnímal som jeho prácu, progres a vedomosti. 

Pre mňa to boja veľmi rýchla voľba, čo sa týka trénera brankárov a videoanalytika. Je to veľmi pracovitý, proaktívny človek, ktorý sa snaží dennodenne zdokonaľovať. Nielen seba, ale aj ľudí okolo. 

Presne takto pristupuje k práci s brankármi, s celým tímom a videom.  

V celom realizačnom tíme pracuje viacero bývalých hokejistov – bývalých reprezentantov, okrem Bartoviča a vás aj Daniel Babka. Ako sa vám pracuje v takomto prostredí? 

Keď sme prišli do Žiliny, tu nebol nikto. Tím sme začali budovať prakticky od začiatku na bielom papieri.

Jednou z priorít bol príchod ľudí, ktorí budú zdielať víziu a očakávanú profesionalitu. Musím povedať, že v dnešnej dobe je to naozaj jedna z najťažších stránok fungovania, čo platí aj vo svete biznisu.

Zamerali sme sa na to, aby sme vedeli spolupracovať čo najlepšie, aby sme si rozumeli a aby sme sa mohli rýchlo dvíhať hore. 

Určite prídu aj ťažké chvíle, ale práve to je moment, keď kolektív musí nájsť spoločnú cestu. 

V tíme máte Kanaďanov, Američana, Poliaka, Rusov a Slovákov. Ako sa vám podarilo stmeliť partiu, aby podávala čo najlepšie výkony? 

Budem sa asi k tomu často vracať, ale všetko je to o tom nastavení. Pri výbere hráčov sme zohľadňovali viacero faktorov - od osobnostných vlastností, hokejových kvalít, až po ekonomické možnosti klubu.

Od prvého dňa sme si vytýčili pravidlá, ktorých sa mi chceme držať, aby ten tím fungoval čo najlepšie. 

Z mužstva odišiel vo februári najproduktívnejší hráč Nick Jones, prestúpil do českých Pardubíc. Ako ste ho do klubu získali, na základe čoho ste ho oslovili? 

Po sezónach v zámorí si Nick zbieral informácie o klube a súťaži. Počas vzájomných debát a vízií pochopil, že Žilina bude pre neho najlepšia možnosť, ktorá ho môže dostať do najkvalitnejších líg v Európe, čo sa nakoniec aj stalo. 

V tíme chcel byť lídrom, čo dlhodobo potvrdzoval. 

Prečo ste ho nedokázali v tíme udržať? Rozhodli peniaze? 

Nick je to obrovský profesionál. Na jeho meno sme mali množstvo ponúk z rôznych líg. V posledný prestupový deň sa sám vyjadril, že by rád prijal ponuku Pardubíc.

Pre nás to bolo veľmi ťažké rozhodovanie, pretože, ak sa snažíte niečo vytvoriť a odíde vám najlepší hráč, tak to musíte riešiť.  

Budujeme tím, aby sme boli čo najúspešnejší. Potrebujeme mať čo najlepšie nastavenie hráčov. Jeho žiadosti sme vyhoveli a mali sme 17 dní na to, aby sme niekoho priviedli a nahradili Nickove kvality na ľade aj v kolektíve.

Myslím si, že nakoniec sa nám podarilo doniesť naozaj kvalitných hráčov, ktorí nám v play-off pomôžu. 

Okrem Jonesa sa výborne uchytili napríklad brankár LaCouvée alebo obranca Tourigny, ktorí predtým pôsobili dve sezóny v Dukle Trenčín. Presvedčil ich k zmene dresu tréner Milan Bartovič? 

Pre nás je dôležité, aby sme oslovili každého, kto má spojitosť s daným hráčom zo športovej stránky. Nikto nepozná hráčov lepšie ako tréner, ktorý s nimi denne pracuje. 

To sa týkalo aj týchto dvoch hráčov. Na konci dňa aj tak rozhoduje to, či samotný hráč je ochotný prijať ponuku a je stotožnený s víziami klubu. 

Toto sa podarilo s oboma hráčmi a videli v tom obrovskú výzvu. My sme boli radi, že sa nám ich podarilo priviesť do tímu nováčika. 

Legionári sa rozhodujú najmä na základe podmienok, ktoré im v klube vytvoria. Čo im ponúkate okrem platu v Žiline? Majú nejaké benefity, ako bývanie, auto, stravu a podobne? 

Zahraniční hráči majú v Európe vytvorený určitý štandard, bez ktorého sa s vami, ako klubom, nebudú ich zastupujúce agentúry o potenciálnom pôsobení ani len baviť. S tým musí klub počítať.

Určité benefity majú aj u nás, ale o to väčšie požiadavky na nich kladieme zo športovej stránke. Takýto hráč sa musí správne vybrať, vyskautovať a musí to kolektívu vracať. 

Stretli ste sa ako generálny manažér už s nejakou nezvyčajnou požiadavkou zahraničného hráča? Bývalý GM Slovana Maroš Krajči kedysi spomínal, že Kanaďan Craig Millar žiadal od klubu, aby mu zabezpečil aj zubnú pastu, kefku a transfer a krmivo pre jeho dvoch psov. 

To sa netýka len zahraničných hráčov. Niekedy sú požiadavky hráčov naozaj prehnané a už tam sa cesta uzavrie. Niekedy vám už debata a prvý kontakt s hráčom napovie veľa. 

S podobnými situáciami, ako napríklad preplácanie bagiet z letiska, sme sa naštastie nestretli (smiech).

Najväčší rozdiel pre hokejistov zo zámoria je naša kultúra, ale po príchode na Slovensko sa s tým musia vyrovnať. 

Kapitán Rastislav Dej sa po dlhých rokoch v Česku vrátil na Slovensko. Čo hovoríte na jeho výkony? 

Rasťo je veľký profesionál. Poznám ho ešte z čias pôsobenia v Karlových Varoch, kde sme spolu v roku 2009 vyhrali jediný titul klubu v českej extralige. V Česku odohral najviac zápasov ako legionár, urobil tam veľkú kariéru. 

Priviesť do tímu skúseného slovenského lídra, bola jednou z mojich priorít pre túto sezónu. Rasťo Dej bol jasná voľba, navyše v čase, keď zvažoval návrat na Slovensko. 

Pre nás je veľkým prínosom. Vážim si ho najmä pre jeho čiernu robotu, ktorú málokto vidí. Bez nej sa ale nedostanete nikde a nebudete úspešní ako tím.

Tieto vlastnosti chýbajú novej generácii a som rád, že svojim príkladom ukazuje mladším hráčom, čo stojí za úspechom.

Na začiatku februára sa v Žiline počas zápasu s Nitrou odohral incident, keď sa na tribúne pobili chuligáni s fanúšikmi. Ako vnímate s odstupom času túto situáciu? 

Ja mám v sebe stále hnev, že sa to stalo práve na našom štadióne. Po rôznych analýzach sme zistili, že incidentu sa dalo predísť. Mrzí ma to. Takéto niečo nepatrí na športoviská. 

Vďaka tejto situácii ale nastanú nové opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa niečo podobné zopakovalo. Klub na tom pracuje spoločne so SZĽH.

Po tejto nepríjemnosti ste uzavreli sektor hostí, pokiaľ fanúšikovia nezorganizujú skupinový výjazd. Môžu si priaznivci súpera v Žiline zakúpiť individuálne vstupenky a mať na sebe klubové symboly, ako dres, či šál? 

Sektor hostí je stále v riešení. Máme nastavené určité pravidlá, aby nedochádzalo k podobným incidentom. Nezatvárame dvere pre hosťujúcich fanúšikov, ale, samozrejme, sú tam určité obmedzenia.

Ohlásil sa už fanklub z Banskej Bystrice s organizovaným zájazdom? 

V tejto chvíli s nimi komunikujeme a riešime to. 

Keď Žilina vyhrala jediný titul v extralige v roku 2006, ako hráč ste pôsobili v USA. Spomínate si na tento moment? 

Ako Martinčan si na to spomínam veľmi dobre. Medzi mestami a klubmi bola určitá rivalita, ktorá by bola prítomná aj teraz, ak by hrali v jednej súťaži. Vnímal som to aj na diaľku, že to bolo v tom čase veľké prekvapenie. 

Na čo si Žilina trúfa v tejto sezóne?  

Náš cieľ sa nemení - do každého zápasu ideme s víťazným nastavením. Pozeráme sa iba deň dopredu a každý ten deň chceme uspieť.   

Vo štvrťfinále play-off vás čaká Banská Bystrica, ktorá má na lavičke stratéga Vladimíra Országha. Aký to bude súper? 

Je to obraz celej sezóny. Stretnú sa dva veľmi kvalitné tímy, pod veľmi kvalitnými trénermi. Očakávam náročnú sériu, ale my sme odhodlaní ísť do toho naplno a pokúsime sa dosiahnuť úspech. 

Už na jeseň lákal hokej v Žiline viac ako futbal, hoci futbalisti podávali dobré výkony a stále sa držia v popredí ligy. Aký očakávate divácky záujem, bude na play-off vypredané? 

Pevne verím, že na štadión si nájde cestu čo najviac divákov. Týmto by som chcel fanúšikov aj pozvať. 

Chlapci na ľade a ľudia v zákulisí klubu odviedli dobrú prácu a vracia sa nám to v podobe záujmu o hokej.

Ľudia sa identifikujú s klubom a my sme iba radi. Verím, že pocítime podporu z tribún a čo najviac zápasov bude vypredaných. 

Pred dvoma rokmi ste dali v klube vyrobiť dresy s menom Nely Lopušanovej, ktoré sa okamžite stali hitom. Tromfol ju v tomto smere nejaký hráč A-mužstva, je v Žiline populárnejší? 

To by som si musel overiť (smiech). O Nelu Lopušanovú bol obrovský záujem, dresy sme rozposielali do celého sveta. Nechcem to porovnávať, ale viem, že veľkú pozornosť púta Miguël Tourigny.