Problémom slovenského futbalu sú rozhodcovia. Nie, ako si vykonávajú svoju činnosť, ale ich počet.
Napriek tomu, že dnes je táto činnosť pomerne slušne honorovaná, mladí sa do nej nehrnú. Jedným z dôvodov je atmosféra na trávnikoch, najmä v nižších súťažiach. Ak sa však chcete rozhodovaniu seriózne venovať a pôsobiť aj vo vyšších súťažiach, musíte vydržať.
Rozhodcovia, ktorí sa tejto činnosti seriózne venujú, sú dnes úzkoprofilovým tovarom. Jedným z nich je BRANISLAV MARKO (43).
Ten sa s píšťalkou po štadiónoch pohybuje vyše osemnásť rokov. O tom, ako sa k rozhodovaniu dostal a ako sa vyvíja jeho kariéra porozprával v rozhovore pre Futbalnet.
Kedy a prečo ste sa rozhodli stať futbalovým arbitrom?
Rozhodovať som začal v roku 2006. Bol som členom športovo-technickej komisie v ObFZ Bardejov. Už skôr ma kolegovia z komisie ŠTK a komisie rozhodcov presviedčali, aby som to vyskúšal.
Vtedy som ešte aktívne hrával za 2. FC Bardejov, po menšom zranení som ich rady vypočul. A nakoniec rozhodujem dodnes.
Čo musí mladý človek urobiť, ak sa chce stať rozhodcom? Aké sú podmienky postúpiť vyššie (napr. do regionálnych alebo republikových súťaží), aké podmienky (vedomostné a fyzické) musí spĺňať rozhodca a ako sa overujú?
Ak sa niekto rozhodne stať arbitrom, je potrebne dovŕšiť vek pätnásť rokov a na príslušnom ObFZ sa zastaviť u sekretára alebo predsedu Komisie rozhodcov.
Následne je potrebné si naštudovať pravidlá futbalu, súťažný poriadok a podobne. Ašpirant na rozhodovanie spraví písomný test a komisia ho začne delegovať. Najprv iba na žiacke súťaže.
Čo sa týka postupov do vyšších súťaži, je to zas na komisii rozhodcov. Tá rozhodne, koho posunie hore.
V súťažiach riadených VsFZ absolvujem raz do roka nominačné fyzické previerky a dvakrát do roka kontrolné fyzické previerky. Začiatkom roka je zas seminár, kde absolvujem písomné testy, videotesty a ústne skúšky. Vo futsale je to podobné.
Aké súťaže ste rozhodovali a aké rozhodujete momentálne?