Slovák prepadol stokilometrovým behom, jedáva iba ovocie, zeleninu a orechy

Ultrabežec Richard Zvolánek na jedno z tatranských štítov počas Tatranskej výzvy.
Ultrabežec Richard Zvolánek na jedno z tatranských štítov počas Tatranskej výzvy. (Autor: FB Richard Zvolánek)
Miloslav Šebela|29. sep 2017 o 19:00

Po osemdesiatom kilometri to bolí už každého. Vtedy vás do cieľa musí potiahnuť hlava, vraví ultrabežec RICHARD ZVOLÁNEK.

RICHARD ZVOLÁNEK

patrí medzi špičku medzi slovenskými ultramaratóncami. Nedávno v Alpách vybojoval na prestížnych pretekoch na 119 km v Chamonix výborné ôsme miesto. V lete v Tatrách vybehol v rámci tréningu na osem rôznych štítov po sebe. "V poslednom čase už nenadávam, čo za hlúposť som si to zase vymyslel. Už sa na nové výzvy naopak teším," vraví.

Ako ste sa dostali k ultrabehom?

„V armáde sme chodili niekoľkodňové pochody s ťažkou výbavou a cez prekážky. Bol to taký predchodca Spartan Race. Keď som z armády prišiel domov, chýbalo mi to a hľadal som šport, pri ktorom by som zažil niečo podobné. Najprv som skúšal maratóny, potom dlhý triatlon, ale stále to nebolo ono. No dostal som sa ku knihe Born to run. Je o dlhých behoch v rôznych podmienkach a v náročnom teréne. To sa mi zapáčilo. Došlo mi, že toto bude to, čo hľadám. Po prvej odbehnutej stovke som pochopil, že to je ono.“

Ako ste sa cítili po odbehnutí stokilometrových pretekov? Bola to láska na prvý pohľad?

Vizitka Richarda Zvolánka:

Je slovenský ultramaratónec.

V roku 2016 vyhral prvýkrát slovenské podujatie Štefánik trail (144 km) a tento rok víťazstvo zopakoval v rekordnom čase - 16:14 h.

Vlani skončil celkovo piaty a vo svojej kategórii tretí na 100 km trati UT4M Masters vo francúzskom Grenobli.

Tento rok skončil na pretekoch TDS v Chamonix (119 km) ôsmy.

„Nebola to až taká láska. Ale stačilo to na to, aby som vedel, že to je to, čo hľadám. A vedel som, že keď sú na takúto vzdialenosť schopní natrénovať najlepší, zvládnem to aj ja. Hoci po prvom ultramaratóne som na druhý deň nebol schopný vôbec chodiť. Ale po prvom maratóne som bol na tom podobne.“

Mávate takéto problémy po pretekoch aj dnes?

„Čím je človek trénovanejší, tým je ľahšie pre telo to absorbovať. Zistil som, že moje telo po desiatich rokoch behu už vie absorbovať každodenné tréningy a pri pomalších behoch aj regenerovať. Musím kombinovať rýchle a pomalšie tréningy. Teraz môžem oveľa viac súťažiť a nie som taký zničený. Už nemám taký pocit ako po prvom ultramaratóne.“

Trénovaní bežci vyzerajú, že ich nič nebolí. Zažívate to isté, čo menej trénovaní bežci - teda bolesti a krízy?

„Jasné. Stále hovorím, že po osemdesiatom kilometri to už bolí každého. Ľudské telo nie je prispôsobené, aby behalo tak dlho.

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»Slovák prepadol stokilometrovým behom, jedáva iba ovocie, zeleninu a orechy