Prešovu v pohárovom derby prialo pri postupe aj šťastie

V 2. kole Slovnaft Cupu sa nakoniec v penaltovej lotérii smiali hostitelia, keď strely zo značky pokutového kopu prekvapivo nesadli niektorým hosťom a ich pokusy išli vysoko do neba (L. Zápotoka, De Azevedo), pričom z exekútorov Tatrana ich napodobnil Hruška. Bola to ale zaujímavá bodka za rušným dianím, keď strelci obojstranne zlyhali.

PREŠOV. Kým futbalisti Partizána nenadviazali na svoju gólovú potenciu zo Senca, domáci zase umocnili trápenie v koncovke, ktoré ich prenasleduje dlhší čas.

Takže vyplnila sa predpoveď podaktorých, ktorí tvrdili od začiatku duelu, že rozuzlenie prinesie až penaltový rozstrel.

Poslať loptu do brány znamená pre hráčov väčšie vypätie ako pre vedca prísť s objavným poznatkom nominovaným na Nobelovu cenu.

Hoci sa jeden radoval a druhý smútil, spytovať svedomie si museli obaja. Prirodzene, o čosi viac Bardejovčania.

„Isteže nás mrzí, že to takto dopadlo,“ rozhovoril sa stopér Vladislav Palša a pokračoval: „Do prestávky sme mali nejaké možnosti, súper sa príliš nepresadzoval. Po zmene strán zase domáci mali viac z hry aj tutovky, ale i my sme kontrovali. Nazdávam sa, že taký futbal sa divákovi musel páčiť.“

To je naozaj pravda, lebo tentoraz hra nebola taká sprznená upätým dodržiavaním taktických pokynov. Obranca hostí pripomenul, že na jedenástkové pokusy sa kolektív hotoval, trénoval ich.

“Náš tréner tvrdil pred zápasom, že prídu k slovu a my v nich budeme úspešnejší. Žiaľ, jeho predpoveď vyšla len spolovice.“

Inak, súperenie susedov a už aj rivalov v II. lige je príťažlivým obohatením futbalovej ponuky a aj hráči to berú prestížnejšie.

„Tento zápas bol otvorenejší než ten minulý, hralo sa viac aktívne, útočne, publikum si podľa mňa prišilo na svoje,“ dodal V. Palša.

Kľúčový moment zvládol

Minulú sobotu so Šamorínom prišiel o tri body v posledných sekundách, teraz si to trošku Tatran vynahradil.

Hoci zase mohol vo finiši pykať, keby sa ujala hlavička D. Andriča. Veľa nechýbalo, aby potrestal Liptáka za to, že tesne predtým poslal loptu len do žrde.

Šťastena však tentoraz zeleno–bielych nepodrazila. A to platí aj o rozstrele, keď síce domáci po prvej aj druhej sérii viedli 1:0, no v tretej Palša vyrovnal a následne Dzúrik spôsobil presun optimizmu na stranu Partizána.

Vo štvrtej sérii však P. Jacko nezaváhal a vyrovnal na 2:2 (po ďalšom neúspešnom pokuse D. Andriča o postupe do 3. kola rozhodol Dolný). Bol to dôležitý moment, možno kľúčový.

„Sústredil som sa na loptu, aby som ju trafil presne. Vyšlo to a hoci možno brankár vystihol smer, strela bola prudká a padlo to tam,“ poznamenal Patrik Jacko a dodal, že mančaft sa nejako špeciálne nepripravoval na túto činnosť.

„Chceli sme vyhrať v riadnom hracom čase, lenže zase nás zradila koncovka. Štyri razy bola poloprázdna brána, ale zakaždým sme trafili protihráča. Dúfam, že sme si lepšiu mušku nechali na najbližšie vystúpenie v Šali,“ dodal defenzívny záložník.

Tiež si povzdychol pri spomienke na kanonádu proti juniorom Trnavy. Odvtedy ako keby uťal.

„Už by bolo načase, aby sme sa znovu našli aj v zakončení. Aj dnes sme hrali odvážnejšie, dostali sa do možností, ale chce to kvalitnejšiu streľbu.“

Predošlé vystúpenia Tatrana u silných vonku dopadli aj vinou spomínanej slabiny biedne. V prostredí nevýraznej Šale je preto na ťahu Prešov, aby čosi pre seba urobil.