Pre Belejíka sa jeseň skončila veľmi skoro

Niektorí – hlavne mladší hráči – premiérovo „vetrali“ dres, iní sa zase na pľaci prestali ukazovať a iní nadobro zišli z očí. Typickým príkladom je Ľuboš Belejík. Od zápasu 6. kola s Bardejovom sa neukázal v akcii a určite nebude hrať ani zajtra o 14. hod. v domácom vystúpení proti Dolnému Kubínu.

PREŠOV. Pre tohto ofenzívneho hráča sa nechtiac skončila jeseň veľmi skoro.

Postupná obnova istoty

V úvode sa sľubne strelecky rozbehol, dosiahol tri góly, ale táto méta bude nadlho jeho konečnou. V derby sa mu totiž podvrtlo koleno na ľavej nohe. Podrobil sa vyšetreniu na magnetickej rezonancii a to ukázalo, že má roztrhnutý krížny väz.

„Takže ma čaká operácia,“ podotkol pred štvrtkovým zákrokom v Dunajskej Strede. Rehabilitácia bude dlhá a kým sa vráti na trávnik, uplynie nie menej než pol roka. Takže možno, pokiaľ sa nič komplikované neprihodí, niekedy v marci budúceho roka by mohol rátať s návratom.

Pre tohto hráča je to ďalšia rana osudu. Už sa mu ani veľmi nechcelo spomínať, čím všetkým vo svojej kariére prešiel. Ako podotkol, je to na dlhý príbeh.

Už len suchý výpočet zranení sa zle počúva. Veď predtým mal iba pravé koleno šesťkrát operované! Niečo sa podľa neho v mladosti urobilo, čo sa nemalo a potom sa to už iba zachraňovalo.

„Ak to tak narýchlo rátam, tak som musel futbalovo vynechať dokopy viac ako dva a pol roka. Asi mi niekto dáva znamenie, že futbal už nie je pre mňa a že by som sa mal vybrať inou cestou,“ uviedol borec, ktorý berie zdravotné patálie ako chlap a snaží sa hľadieť dopredu pozitívne.

Teší ho to, že po návrate do Tatrana dokázal konkurovať spoluhráčom a vedel sa dať fyzicky i mentálne dokopy. „Lenže už nie je naozaj príjemné neustále dobiehať manko a pravdu povediac ma tie operácie nebavia.“

Vie, že ho bude čakať zdĺhavá procedúra k obnove zdravia, kondície i hernej istoty.

„Najprv budem krívať a chodiť pomaličky, postupne ale mi prichodí dobehnúť tých, čo sú stále zapojení do tréningov. Nemožno nespomenúť aj obavy, aby to všetko dobre dopadlo a nebodaj sa niečo hrozné zas neprihodilo,“ predstavil si „plán“ comebacku 29-ročný hráč.

Maródku uľahčia výhry

Aj odvtedy, čo nemohol hrať ani trénovať, sa Belejík stále držal vedno s partiou. Nemohol chýbať na zápasoch doma ani vonku. Akurát naposledy v Poprade nebol.

„Asi som chlapcom svojou absenciou priniesol šťastie,“ usmial sa narážajúc na to, že zeleno–bieli pod Tatrami vyhrali.

Už si zvykol na rolu diváka a štatistu, neprežíva to tak nervózne, hoci v momentoch, keď to spoluhráčom nešlo, bol i on nesvoj. Lebo vedel, že pomôcť nemôže.

„Pravdaže som ťažšie prežíval, keď nevychádzala koncovka, ale som rád, že predsa sa skončila séria bez výhry a dúfam, že teraz už budeme len úspešní. Výkony idú hore a predpokladám, že chlapci neustanú v snahe dostať sa čo najvyššie. Veď máme na to, aby sme boli v tabuľke inde, než kde sme. Len nás obchádzalo šťastie. Zvykne byť tak, že pokiaľ príde kríza, tak nič nevychádza, lebo hráč je pod stresom a mnohé nejde tak, ako by malo.“

K zmenám v základnej jedenástke Ľ. Belejík povedal, že tréner zrejme stále hľadá optimálny variant, ale je dobré, pokiaľ sú mladí hodení do vody, aby plávali. Hoci do konca tohtoročnej fázy veľa kôl nezostáva, dá sa všeličo vylepšiť.

„Prvá šestka je aktuálna a dúfam, že aj proti Oravcom to v sobotu chlapci potvrdia. A čo im odkazujem? Nech vyhrajú, budem im držať prsty a potom i mne trochu ľahšie začne ubiehať maródka.“