Pohár opäť pre Topoľany

Topoľany vyhrali Pohár ObFZ Michalovce tretíkrát za sebou. Vo finále na michalovskej pôde rozhodol jediný gól, ktorý padol v samom závere.
Topoľany vyhrali Pohár ObFZ Michalovce tretíkrát za sebou. Vo finále na michalovskej pôde rozhodol jediný gól, ktorý padol v samom závere. (Autor: Róbert Andrejov)
Róbert Andrejov|31. máj 2016 o 00:00

Vo vyrovnanom meraní síl porazili na michalovskom štadióne najtesnejším rozdielom Pavlovce nad Uhom.

MICHALOVCE. Futbalisti Topolian sa stali prvým tímom, ktorý tri roky po sebe vyhral Pohár ObFZ Michalovce.

Vo finálovom súboji, ktorý sa odohral uplynulú stredu na hlavnom ihrisku štadióna MFK Zemplín Michalovce, zdolali svojho rivala z Pavloviec nad Uhom tesne 1:0 (0:0).

V ceste za pohárovou trofejou si postupne poradili so Stretavou (6:0), Moravanmi (12:2), Zalužicami (6:0 a 2:0), Horovcami (15:0 a 5:1) a Pavlovcami nad Uhom.

Víťazným pohárom ich po skončení súboja odmenili predseda ObFZ Michalovce Vladimír Čan a predseda ŠTK ObFZ Erik Anguš.

Topoľany – Pavlovce 
nad Uhom 1:0 (0:0)

Súboj dvoch vyspelých tímov priniesol vyrovnaný futbal. Dej zápasu sa väčšinou odohrával medzi šestnástkami, ani jeden z celkov sa nepustil do otvoreného boja.

V úvodnom dejstve boli o trošku aktívnejšie Pavlovce nad Uhom. Prvý strelecký pokus duelu zaobstaral v 14. minúte topoliansky D. Lörinc, ktorý však spoza šestnástky vystrelil vedľa.

O tri minúty nato sa o slovo prihlásili aj hráči OŠK, po centri Kövera však Forgáč tiesnený zakončil tesne nad. Tesne pred uplynutím polhodiny hry prišla najväčšia šanca prvého polčasu.

Ľahučký center Forgáča doletel presne k Padovi, ktorého hlavička skončila na spojnici Komendovej brány.

Po zmene strán zapli Topoľany na vyššie obrátky a s pribúdajúcimi minútami zvyšovali svoju aktivitu. V 54. minúte otáľal vo vlastnej šestnástke s odkopom Široký a pri kľučkovaní zbytočne stratil loptu, začo ho „domáci“ takmer potrestali gólom, ale Smoľák namieril iba do bočnej siete.

Po hodine hry prišli v priebehu siedmich minút tri šance Michaliva. Pri jeho prvých dvoch nebezpečných strelách výborne zasiahol brankár Filo a do tretice po rohu hlavičkoval nad bránu.

Celok AFK v záverečnej štvrťhodine vystupňoval tlak a v 81. minúte vo veľkej šanci neuspel D. Lörinc. Hrdinom finále sa napokon stal jeho starší brat Lukáš, ktorý po skrumáži v šestnástke Pavloviec prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste a zaznamenal jediný gól zápasu.

Topoľany už záverečné minúty ukontrolovali a po stretnutí mohli oslavovať tretie pohárové víťazstvo v rade.

Gól: 83. L. Lörinc.

ŽK: L. Lörinc, T. Mesaroš, M. Tabaka, Surmin – L. Forgáč, Pado, Štepita, Petrec.

Rozhodoval: J. Škodi – 670 div.

AFK: Komenda – Surmin, F. Pavúk, M. Liška, T. Mesaroš – Michaliv, Čornej, M. Tabaka, L. Lörinc – T. Smoľák (81. T. Duška), D. Lörinc.

OŠK: P. Filo – J. Tomko, Blahuta, Capulič, Štepita – Köver (46. B. Michalík), Šamudovský (46. Grajcár), Široký, Hrabík (66. Petrec) – L. Forgáč, Pado.

Zápas o jednom góle

V tábore Pavloviec nad Uhom zavládol po záverečnom hvizde veľký smútok. Súper využil ich jedno defenzívne zaváhanie, keď po centri do šestnástky neupratali loptu do bezpečia.

„Myslím si, že diváci videli perfektný futbal. Obe mužstvá potvrdili, že sú najlepšie v okrese a hrajú futbal na úrovni. Právom sa my a Topoľany bijeme v šiestej lige o postup. Škoda, že sme nedali ani jeden gól, Topoľanom sa to podarilo, preto sa radujú z víťazstva. Bolo to o šťastí a o tom, že kto dá gól, vyhrá,“ vyjadril sa tréner porazeného tímu Dušan Kukuč.

Gólová rana v záverečnej pasáži zápasu je pre každé mužstvo veľmi bolestivá, zvlášť, ak rozhodne o prehre.

„Mrzí nás, že sme to neudržali. Už sme sa s kolegami aj bavili o prípadnom jedenástkovom rozstrele, ale nakoniec k nemu nedošlo,“ podotkol Dušan Kukuč.

OŠK sa s topolianskym súperom stretol v tejto sezóne už tretíkrát. Zakaždým to boli nesmierne vyrovnané duely, tie ligové sa aj skončili remízami (0:0 a 3:3).

„Mužstvá majú vyrovnané kádre, silné na každom poste. Gratulujem súperovi a ich trénerom, ktorí sú moji dobrí kamaráti, k ďalšej pohárovej výhre.“

Zlepšili sa po obrátke

Topoľany sa rozbiehali pomalšie, ale v druhom polčase už ukázali svoju silu.

„Do prvého polčasu sme išli s tým, že počkáme, s čím na nás vyrukuje súper. Mali sme aj šťastie, lebo nás zachránila spojnica brány. Veľa sme nakopávali lopty, ale po zmene strán sme už hrali po zemi a dali sme si prihrávku do nohy. Prebrali sme iniciatívu, zlepšili našu hru a na konci sa nám podarilo skórovať. Bol to však veľmi vyrovnaný zápas,“ prezradil kormidelník AFK Marek Eštok, ktorý spoločne so svojim trénerským kolegom Rudolfom Feňušom stále verili, že ich zverenci rozhodnú o víťazstve v riadnej hracej dobe.

„Na konci sme mali prevahu a vypracované šance a jedna z nich skončila gólom. Dúfal som, že niečo tam padne.“

S Pavlovcami sa ani nemali čím prekvapiť, len nedávno spolu odohrali aj ligový súboj.

„Trošku sme museli improvizovať v zostave, chýbal nám rýchlonohý útočník Samuel Hajduk, ďalšieho ofenzívneho hráča som musel posunúť na kraj obrany. Súper bol veľmi kvalitný, potvrdil, že má silné mužstvo. Naše víťazstvo sa vôbec nerodilo ľahko, chlapci však podali zodpovedný a disciplinovaný výkon,“ dodal Marek Eštok.

Zatvoril oči a vystrelil

Hrdinom finálového merania síl sa stal 28-ročný Lukáš Lörinc, ktorý v 83. minúte rozhodol o výhre Topolian.

„Bol to dobrý zápas, v ktorom v prvom polčase bol lepší súper, po zmene strán už bola väčšia aktivita na našich kopačkách. Keď sme si začali dávať loptu do nohy, tak hneď sa to prejavilo. Vypracovali sme si šance, ktoré sme však nevyužili, až rozhodol môj šťastný gól v závere,“ uviedol Lukáš Lörinc, ktorý gólovú situáciu opísal takto: „Išiel som do šestnástky na centrovanú loptu, ktorá sa odrazila až ku mne. Prebral som si ju, zatvoril oči a vystrelil. Napokon prešla až do siete, čo ma veľmi teší.“

Šikovný stredopoliar tak zatienil svojho mladšieho brata Daniela, s ktorým hráva v jednom tíme.

„Teším sa, že konečne som skóroval aj ja, lebo doteraz sa viac darilo Danielovi,“ usmial sa.

Jediný úspešný strelec pochválil aj finálového súpera.

„Pavlovce majú veľmi dobre poskladané mužstvo. V prvom polčase hrali výborne, trafili aj spojnicu, klobúk dole pred nimi. Naše víťazstvo je šťastné, ale aj zaslúžené,“ dodal Lukáš Lörinc, ktorý je presvedčený, že AFK naplní aj svoj druhý tohtosezónny cieľ a vybojuje si postup do piatej ligy.

Plejáda odchovancov

Po piatich rokoch sa finálový súboj o pohár ObFZ uskutočnil na hlavnom štadióne michalovského MFK Zemplín.

V sezónach 2012/13 a 2013/14 sa síce tiež odohral v Michalovciach, ale iba na vedľajšom ihrisku s umelou trávou.

Zaujímavé je, že spomedzi 26 hráčov, ktorí zasiahli do finálového diania, je až 18 odchovancov michalovského klubu (po deväť z každého klubu), takže v stredu si zahrali na materskej pôde.

A ktorí to sú? Z topolianskeho tábora Július Surmin, Peter Komenda, Filip Pavúk, Lukáš Lörinc, Ľubomír Čornej, Michal Liška, Daniel Lörinc, Tomáš Mesaroš a Tomáš Duška a z Pavloviec nad Uhom Michal Petrec, Juraj Pado, Michal Grajcár, Martin Blahuta, Dávid Hrabík, Lukáš Forgáč, Jaroslav Tomko, Pavol Filo a Erik Köver.

ra

Prehľad víťazov pohára

1. ročník 2002/03: FC Ruská

2. ročník 2003/04: Chemko Strážske

3. ročník 2004/05: OŠK Zalužice

4. ročník 2005/06: OŠK Zalužice

5. ročník 2006/07: ŠK Agro Palín

6. ročník 2007/08: Družstevník Dúbravka

7. ročník 2008/09: Družstevník Dúbravka

8. ročník 2009/10: ŠK Agro Palín

9. ročník 2010/11: TJ Družstevník Žbince

10. ročník 2011/12: TJ Družstevník Žbince

11. ročník 2012/13: TJ Družstevník Malčice

12. ročník 2013/14: AFK Topoľany

13. ročník 2014/15: AFK Topoľany

14. ročník 2015/16: AFK Topoľany

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Pohár opäť pre Topoľany