Pod úspechy banskobystrickej Dukly sa podpísali aj Košičania

KOŠICE. Jeden z našich najúspešnejších športových klubov Dukla Banská Bystrica tohto roku oslavuje 50. výročie.

Jeho bohatú históriu zmapoval vo svojej novej knihe známy športový publicista a košický rodák Jozef Mazár.

Všetci autori kníh so športovou tematikou, predovšetkým športovej literatúry faktu o takom uvedení svojho diela do života môžu iba snívať.

Knihu s názvom Svedectvo veliteľa posypali symbolickými „zlaťákmi“ traja olympijskí víťazi – vodní slalomári Elena Kaliská a Michal Martikán a futbalista František Kunzo.

Okrem nich ďalšími „krstnými otcami“ boli súčasný prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel a jeho čestný prezident František Chmelár.

Prezentácia knihy bola akýmsi zahrievacím kolom vyvrcholenia osláv 50. výročia zrodu predchodcu súčasného Vojenského športového centra (VŠC) Dukla B. Bystrica – útvaru vojenského strediska vrcholového športu.

Olympijskí medailisti

Úspechov, ktoré zaznamenali športovci Dukly B. Bystrica bolo neúrekom. Samozrejme, z pohľadu bilancovania sú najdôležitejšie olympijské medaily a tých priniesli športovci Dukly 22, z toho sedem zlatých.

Do tejto zlatej sedmičky patrí aj futbalista František Kunzo, rodák zo Spišského Hrušova.

Do košickej Lokomotívy prišiel až v roku 1983, teda už aj s titulom olympijského víťaza, hral tu v kvalitnom mužstve a v dobrom prostredí, ale Dukla z hľadiska podmienok bola predsa len o niečom inom...

I keď sa tento olympijský víťaz z Moskvy 1980 vrátil do svojho rodiska, stále je aktívnym členom Olympijského klubu Košice.

Síce nie zlaté, ale až dve bronzové medaily si vystrieľal Jozef Gönci, ktorý svetlo sveta uzrel v Košiciach.

Prvú z nich si priniesol z OH 1996 v Atlante a tá zároveň predstavovala prvý olympijský kov pre samostatnú Slovenskú republiku.

Legendy zeleného trávnika

V priebehu 50. rokov sa v banskobystrickej Dukle a jej „filiálke“ v Trenčíne venovali viac ako 50 druhom športu. Dokonca aj spoločenskému tancu, šachu, pretláčaniu rukou, jazdectvu...

Ale darmo, najväčšiu pozornosť na seba sústreďoval futbal. Ani sa nechce veriť, že za polstoročie sa v klube vystriedalo vyše 700 hráčov, medzi nimi boli aj mnohí z Košíc.

Bez nich sa futbal pod Urpínom jednoducho nemohol zaobísť. Ich zoznam by bol naozaj dlhý, ale za zmienku isto stoja Štefan Jutka, Stanislav Seman, Andrej Daňko, Jaroslav Pollák, Ján Pivarník, Jaroslav Boroš, František Hoholko, Peter Fecko, Gejza Farkaš, Stanislav Strapek, Ivan Čabala, Bohumil Andrejko, Ladislav Vankovič, Ľudovít Žitnár, Jirko Repík, Miroslav Sovič...

Štyri desaťročia pôsobil v Dukle aj tréner Peter Benedik, ktorý do srdca Slovenska prišiel z Košíc.

Prvý profesionálny kulturista

Pod krídlami banskobystrickej Dukly pôsobili aj ďalší rodení Košičania – vodný slalomár Martin Halčin, kulturisti Jaroslav Horváth a Igor Kočiš a gymnasta Samuel Piasecký.

Halčin sa v roku 2013 stal juniorským majstrom sveta v K1, v tejto vekovej kategórii bol v hliadkach 3xK1 dvakrát druhý a rovnako si striebornú medailu „vylovil“ z divokej vody v tejto disciplíne aj medzi seniormi – na MS 2015 v Londýne.

Dvojica kulturistov dohromady získala šesť titulov majstrov sveta. Ďalšie cenné kovy doniesli z európskych šampionátov.

Horváth sa stal na Slovensku prvým profesionálnym kulturistom a ihneď sa zaradil medzi svetovú elitu.

Piaseckého vylúčili

Život vo vojenskom športovom centre sa však rozhodne nepodobá na leto v skautskom tábore.

Žiaľ, presvedčil sa o tom aj najlepší gymnasta v časoch samostatného Slovenska Samuel Piasecký.

Z rodných Košíc viedla jeho cesta do Bratislavy, z nej odišiel za ešte lepšími podmienkami do Banskej Bystrice, stal sa profesionálnym vojakom a členom VŠC Dukla.

Na OH 2012 v Londýne mu iba 0,007 bodu chýbalo k postupu do finále na bradlách. V tejto disciplíne na Svetovom pohári 2008 v Cottbuse skončil tretí.

Na európskych šampionátoch sa štyrikrát umiestnil do 8. miesta. Od olympiády 1996 v Atlante ešte nenašiel nasledovníka.

Napriek všetkým týmto úspechom, ktorých bolo ešte viac, ho v závere minulého roku vylúčili z Dukly kvôli nesplneniu športových cieľov.

A v takýchto prípadoch sa už nedá odvolávať na nič, ani na dlhodobé zranenia. Je to jednoducho rozkaz a o tom sa v armáde nediskutuje...