Po úspešnej záchranárskej misii Košút vo Veľkom Šariši skončil

Po jesennej časti minulého piatoligového ročníka by na futbalistov Veľkého Šariša málokto stavil deravý groš. FC Pivovar Šariš sa však na jar parádne zmobilizoval a hladko utiekol z pozícií, ktoré by ho mali vrhnúť do okresu. Paradoxne ani to nevyústilo v skutočnosť, aby pri kormidle zostal tréner Jozef Košút.

VEĽKÝ ŠARIŠ. Funkcionári ho postavili pred hotovú vec a zároveň s poďakovaním za prácu mu oznámili, že končí.

„Sklamalo ma to a nepristal som na ponuku viesť dorastencov,“ konštatoval bývalý tréner, ktorý si je vedomý toho, že pomohol splniť cieľ a zachránil Šarišskú skupinu pre tento klub.

Posledná priečka po lanskej etape ročníka bola nemilým vysvedčením, ale neznamenala ani beznádejnú východiskovú pozíciu.

“Mali sme takých hráčov, akých sme mali, doplnenie kádra nebolo ideálne, to sa udialo až v odvete. Vtedy pribudlo niekoľko takých, na ktorých sme sa mohli spoliehať, hoci sme mali zase slabinu na citlivom brankárskom poste.“

Po kvalitnej zimnej príprave sa ukázali aj primeraní hráči a mužstvo si povedalo, čo chce predvádzať. Toho sa držalo a potlesk divákov bol najlepšou odmenou.

„Ja som bol spokojný s tým, čo zverenci ukázali, hoci pravda je i taká, že niektorí chlapci na túto súťaž nemajú. Preto je nutné naďalej tvrdo trénovať, avšak spočiatku tréningová dochádzka bola biedna, no neskôr sa to rapídne zlepšilo.“

Hoci v tohtoročnej časti Veľkošarišania dva razy vyhrali kontumačne, predsa to neznižuje ich ťaženie. Kým vlani sa zostava často menila, na jar to bolo iné, základná jedenástka bola stabilizovaná.

Slabinou brankársky post

V domácom prostredí podľahli košútovci len raz – proti Šarišským Michaľanom.

„Výkon bol však dobrý, lebo chlapci nechali všetko na ihrisku. Pokiaľ je súper lepší, treba uznať jeho kvalitu. My sme sa potrebovali sústrediť nie na tých súperov, čo boli na špici, ale obstáť proti celkom, s ktorými sme sa bili o záchranu a to nám išlo. Zaujímavé bolo, že niekedy to bolo z našej strany výraznejšie paradoxne pri strate bodov ako vtedy, keď sme nezaváhali.“

Košút priznal, že sa tešil na každé vystúpenie a jeho zverenci boli v obraze pokiaľ ide o taktiku a to, čo majú predvádzať. Stačilo pár slov, upozornenie na chyby a všetko klapalo.

„Akurát som sa obával vtedy, keď súper mal nejakú štandardku alebo vypálil na našu svätyňu, lebo naším najslabším článkom bol brankársky post. Ak však máte iba jedného gólmana, aj toho musíte podržať, aby to nezabalil.“

Vraj ani jeden duel nebol taký, že by sa kouč musel hanbiť. „Minimálne proti každému sme boli vyrovnaným rivalom, ak nie lepším. Keby to tak fungovalo od začiatku ročníka, tak sme v prvej trojke.“