BRATISLAVA. Málo športovcov zvykne otvorene hovoriť o medailových ambíciách. Medzi Slovákmi je to ešte zriedkavejšie. Nemusí sa to vyplatiť.

Vysoké nároky sa dajú naplniť aj bez toho. Keď však vlani postúpil Samuel Košťál prvý raz do veľkého finále, vedel, že chce medailu. 

„Chcel som zlato, ale na víťazstvo to nestačilo,“ vravel vlani mladý plavec. V Banskej Bystrici sa na Európskom olympijskom festivale mládeže zaradil medzi úspešných športovcov.

Dva štarty premenil na dve medaily. Získal bronz na 200 m motýlik a rovnako tretí bol v polohových pretekoch na 400 metrov. 

Dáva si vysoké ciele

„Väčšinou si dávam vysoké ciele, hoci niekedy sa javia ako nereálne. Nie vždy sa to osvedčilo, ale vlani som sám seba prekvapil.

Ak budem pokračovať, verím, že môžem získať ďalšie. Hoci je pravda, že dôležitejšie je, aby som sa presadil medzi seniormi. Tam by som chcel podávať čo najlepšie výkony,“ vravel pre Sportnet vo februári. 

Medailový úspech je medzi slovenskými plavcami vzácnosť. Košťál má 17 rokov a je vzácny talent. Z juniorských majstrovstiev Európy v Belehrade sa teraz vrátil rovnako s medailou z 200 m motýlik. 

„Prekvapilo ma to,“ vravel. 

„Trochu som nad tým začal premýšľať až po rozplavbách, teda po prvej dvojstovke,“ vravel. V semifinále potom zaplával nový slovenský rekord 1:58,84 min.

Je to najlepší slovenský čas nielen medzi juniormi, ale aj medzi seniormi. Maximum Richarda Nagya (1:59:29 min, pozn.) prekonal takmer o pol sekundy. Vymazal aj juniorské maximum legendárneho Marcela Géryho (2:00,02 min) ešte spred 40 rokov. 

„Je to môj najväčší úspech. Veľmi si to cením, pretože tam bola veľká konkurencia a boli tam aj starší plavci,“ vraví. 

Plavecké gény zdedil

Košťál má športové gény po rodičoch. Obaja sa venovali plávaniu, no otec Róbert Košťál sa neskôr presadil v hokejbale, v ktorom sa stal majstrom sveta.