Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Dobová tlač o košickom maratóne: Peňazí nikdy nebolo dosť

Veľké podujatie, akým je Medzinárodný maratón mieru, niečo stojí. (Autor: Korzár/Judita Čermáková)
Vladimír Mezencev|Publikované 28. sep 2018 o 22:00

Načreli sme do maratónskych archívov.

KOŠICE. Archív mesta Košice obsahuje do roku 1945 iba niekoľko listín, ktoré súvisia s maratónom.

V podstate sú to žiadosti organizátorov o pridelenie financií od mestskej rady a odpovede na ne.

Usporiadatelia tohto behu zdôrazňovali najmä tú skutočnosť, že maratón sa stretáva s veľkým záujmom zo strany obyvateľov mesta a okrem toho pomáha v propagácii Košíc v zahraničí.

Štátni zamestnanci mohli viac vybaviť

Archív mesta obsahuje aj informáciu o založení Východoslovensko - Podkarpatského okrsku Československej atletickej amatérskej únie (Čs.A.A.Ú.), ktorá v rokoch 1926 – 1937 bola organizátorom pretekov a garantom toho, že sa budú dodržiavať všetky pravidlá a predpisy Čs.A.A.Ú.

Ustanovujúce valné zhromaždenie bolo 14. 6. 1926 a tento okrsok združoval až 1 800 členov.

Jeho predsedom sa stal okresný policajný inšpektor Antonín Zigmund, podpredsedom Vojtech Braun-Bukovský a konateľom Jozef Kadavý, úradník finančného riaditeľstva.

Zainteresovaní to vyriešili skutočne originálne: do vedenia zvolili významného policajta ako aj pracovníka daňového úradu. Braun-Bukovský bol iba súkromný podnikateľ a preto sa musel uspokojiť s funkciou podpredsedu.

Obaja štátni zamestnanci mohli totiž presadiť a vybaviť viac a takmer všetky žiadosti o finančnú pomoc podpisoval A. Zigmund, alebo J. Kadavý.

Dňa 7. septembra 1926 Vsl.-Podkarpatskému okrsku Čs.A.A.Ú. mestská rada podarovala 300 korún na činnosť s poznámkou, že „je to v čase najväčšej krízy a v krajnom nebezpečenstve zaniknutia“.

V Košiciach už Vsl. okrsok Čs.A.A.Ú. vznikol v roku 1923, ale aby mal pôsobnosť na celom východnom území vtedajšieho Československa, teda aj na Podkarpatskej Rusi, mohlo sa stať až o tri roky.

Z pohľadu organizátorov maratónu to bolo veľmi dôležité, veď od jeho zrodu mohli na ňom štartovať iba členovia Čs.A.A.Ú., alebo príslušníci armády.

Samozrejme, tieto podmienky platili iba v súvislosti s československými vytrvalcami.

Boli čoraz smelší

Organizátori Slovenského medzinárodného maratónu (oficiálny názov podujatia v rokoch 1925 – 1937) boli so svojimi požiadavkami, adresovanými mestskej rade z roka na rok smelší. Predovšetkým preto, lebo každý ročník zvyšoval ich sebavedomie.

Maratón bol stále viac a viac známy vo svete a preto si vyžadoval viac pozornosti i peňazí zo strany predstaviteľov mesta.

Citácie v dobovom jazyku

Pre výstižnejšie priblíženie vtedajšej atmosféry v meste prinášame citáty z korešpondencie v dobovom jazyku.

Z listu Ing.Vojtecha Brauna (Bukovského) zo dňa 22.9.1926, adresovaného „slávnej mestskej rade“: „Vlani ako je známe, na hlavnej ulici sledovalo maratónsky beh asi 8 000 obecenstva. Akému záujmu sa tento závod teší, dosvedčujú zahraničné kritiky... Prosíme slávnu mestskú radu, aby venovaním sebamenšej peňažnej čiastky, lebo venovaním vecnej ceny nám tento veľký a oslavný podnik pomohla previesť a tým aj meno mesta Košíc na poli športu pozvednúť. S výrazom dokonalej úcty Ing.Vojtech Braun.“

Dňa 11.10.1928 predseda okrsku Čs.A.A.Ú. Antonín Zigmund píše slávnej mestskej rade: „Vlani, ako je známe, na Hlavnej ulici sledovalo maratónsky beh asi 16 000 obecenstva a k cieľu na štadióne Slávie sa dostavilo skoro 6 000 divákov... Dúfajme, že aj v tomto roku budú preteky jeden z hlavných bodov slávnostného programu jubilejných osláv 28.októbra a maratónsky beh na 42 200 m bude v ďaleko ešte väčšom slohu než v minulých rokoch. O preteku bude referované vo všetkých športových a iných časopisoch európskych, atď., čím bude iste športová vyspelosť košická dokumentovaná. Pretože sme úplne bez prostriedkov, ktoré by nám zabezpečili plný úspech, obraciame sa na Vás vo všetkej úcte k slávnej mestskej rade o láskavé poskytnutie väčšej peňažnej podpory k účelom zakúpenia čestných cien a ku krytiu výloh s usporiadaním tohto závodu. Pretože je nám plne známe, že pri podobných príležitostiach bolo vždy slávnou mestskou radou prejavené kladné vybavenie našej žiadosti a znamenáme sa so športovou úctou.“

Vo svojich žiadostiach či skôr prosbách organizátori maratónu vždy zdôrazňovali, že „mesto Košice získava týmto závodom už športového mena ako dokazujú dlhé články zahraničných časopisov, v ktorých každého roka sa o nich píše.“

Trochu iný charakter mal list z 19. 11. 1929, v ktorom organizátori maratónu upozorňujú na to, že „v deň štátneho sviatku 28. 10. populárneho maratónskeho závodu sa zúčastnilo 40 závodníkov, čo si vyžiadalo veľký finančný náklad, avšak nepriaznivé počasie úspech celkom pokazilo a okrsok utrpel deficit skoro 4 000 Kč... Ježto tak krásny šport ľahkoatletický bol by v Košiciach za takýchto podmienok v budúcnosti naprosto nemožný a vymizol by z Košíc vôbec, obracáme sa na slávnu mestskú radu, aby nám ráčila poskytnúť subvenciu... aby tak veľmi populárny šport ľahkoatletický z mesta Košíc nezanikol vôbec...“

Úradníci prideľovali od 300 do 10 000 korún

A. Zigmund, V. Braun a ďalší funkcionári dostali takmer vždy toľko peňazí, koľko žiadali. Teda od 300 do 10 000 korún a na predstavenie si koľko to vtedy bolo – v 20. rokoch minulého storočia tri stovky stačili bežnej rodine na normálne prežitie na mesiac.

Kuriózne však bolo, že nie mešťanosta, ani poslanci, ale účtovníci navrhovali, koľko si usporiadatelia maratónu odnesú.

Na každej žiadosti bola rukou dopísaná poznámka niekým z vedenia magistrátu: Učtáreň! Preskúmajte a podajte návrh! A učtáreň podala...

Tento rok 75 000 eur

Len pre zaujímavosť – organizátori tohtoročného 95. Medzinárodného maratónu mieru (MMM), ktorý sa pobeží v nedeľu 7. októbra, dostanú z mestskej pokladnice 75 000 eur a k tomu ešte rôznu materiálnu pomoc, napr. bezplatné poskytnutie dopravných prostriedkov.

Autor: Vladimír Mezencev

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.