Pavel Handzo: Prvý slovenský lekár na olympiáde dopingu odolal

Začal s futbalom, ale zranil sa. Prešiel na basketbal, hral ligu. Význam telovýchovného lekárstva vnímal vizionársky oveľa širšie ako užívaný výraz športová medicína. Predvídal význam prevencie a aktívneho zdravia.

V roku 1946 stál Pavel Handzo (10. 10. 1919 - 25. 10. 2013) pri zrode Spoločnosti telovýchovného lekárstva. O dva roky začali predmet učiť na Lekárskej fakulte UK.

Žiaden suchár

Čoskoro vznikla Klinika telovýchovného lekárstva, ktorá budúci rok oslávi 60. výročie svojho založenia. Profesor Pavel Handzo bol dlhé roky jej prednostom, 40 rokov hlavným odborníkom odboru. Absolvoval sedem olympiád a napísal, či zostavil 34 učebníc.

„Prednášky pána profesora boli legendárne. Bol nespochybniteľným odborníkom v brandži, ale žiaden suchár. Charakterizoval ho štipľavý humor, sarkazmus, glosovanie a nezvyčajne úprimný slovník,“ spomína zástupca prednostu kliniky telovýchovného lekárstva Pavel Malovič.

„Nikdy nepodľahol nechutne lákavým ponukám, aby sa stal figúrkou v systéme štátom riadeného dopingu a iných odporností, ktoré dehonestovali čistotu skutočnej medicíny. Jeho vášňou bolo rybárčenie, a preto poznal cenu trpezlivosti vedúcej k úspechu. K tomu nás vždy viedol a vychovával.“

Profesor Handzo sa dožil úctyhodných 94 rokov. Vynikal sviežou mysľou, mal Churchillov syndróm. Nežil akurátnou životosprávou. Nepovedal však: Nie, šport. To však vraj nikdy nevyriekol ani slávny britský premiér.

Aj v reprezentácii

Pre Pavla Handza bol celoživotnou láskou futbal. Ako lekár Slovana Bratislava prešiel všetky vekové kategórie, staral sa o slávne generácie, bol rovnocenným partnerom mimoriadnych trénerov a vrcholom bola preňho práca v reprezentácii Československa.

„Nikdy nepodrazil, radšej so cťou odišiel. Svojim kolegom a spolupracovníkom doprial a umožnil získať najvyššie postgraduálne vzdelanie, otvoril im svet spôsobom na vtedajšie pomery nevídaným,“ hovorí Malovič.