Päťdesiatročný Surmin na jar pravidelne hrával tretiu ligu

VEĽKÉ REVIŠTIA. Futbalisti s piatimi krížikmi na chrbte nie sú na Slovensku žiadna rarita.

Predovšetkým v okresných súťažiach nájdeme pobehovať po trávnikoch chlapov so šedinami a možno aj „pivným“ bruchom neúrekom.

Na vyššej úrovni je už päťdesiatnikov pomenej, v tretej lige už skoro žiadny.

V jarnej časti uplynulého ročníka najvyššej regionálnej súťaže na východnom Slovensku predsa len jeden „pán v rokoch“ nastupoval. A to dokonca pravidelne.

Dres Veľkých Revíšť si obliekal Július Surmin, ktorý sa môže popýšiť honorom najstarší hráč tretej ligy Východ v sezóne 2017/18.

Mohol aj skórovať

Na Zemplíne pomerne známy hráč oslávil polstoročie života 10. februára tohto roku.

Na jeseň ešte hrával šiestu ligu ObFZ Michalovce za rezervu Veľkých Revíšť, kde bol zároveň aj trénerom, avšak od jari bol stabilným členom treťoligového A-mužstva.

„V zime sme sa rozhodli béčko odhlásiť zo súťaže. V tíme boli veľkí lajdáci, ktorým sa nechcelo hrať, preto nemalo zmysel pokračovať v trápení. Myslel som si, že z klubu odídem, ale pán Zdeno Hudák, ktorý je šéfom tamojšieho futbalu, ma nikam nechcel pustiť a prehovoril ma, aby som zostal. Tak som začal hrať za treťoligový tím. Väčšinou som nastupoval ako striedajúci hráč, no v posledných dvoch kolách som nechýbal v základnej zostave,“ rozhovoril sa Július Surmin o tom, ako sa po rokoch znovu dostal na treťoligovú úroveň.

V minulosti totiž túto súťaž dlhé roky hrával za Michalovce a Topoľany.

Aby toho nebolo málo, v záverečných dvoch stretnutiach sezóny doma so Svitom a vo Svidníku bol dokonca kapitánom mužstva a na svoje konto si pripísal plnú minutáž. Počas celej jari odohral spolu dvanásť zápasov.

„Dokonca som mohol vo Svidníku aj skórovať, ale z penalty ma vychytal brankár. Nikdy som si ani nepomyslel, že v päťdesiatke budem hrať tretiu ligu. U mňa však platí, že vek je len číslo. Je to pekný pocit, hlavne som rád, že mi slúži zdravie. To je najdôležitejšie. A treba aj trénovať, lebo takto sa futbal hrať nedá. A musím sa poďakovať aj mojej priateľke Danke, ktorá mi stále zaobstará vitamíny a má pochopenie, keď športujem,“ poznamenal futbalový veterán.