Po neúspešnom účinkovaní na majstrovstvách sveta do 20 rokov v kanadskom Edmontone sa natíska otázka, či by mal hlavný tréner Ivan Feneš pokračovať pri juniorskej reprezentácii a skladať tím na ďalší šampionát.

Ten sa bude konať už o niečo vyše štyri mesiace, taktiež v Kanade, tentokrát v Halifaxe a Monctone. 

Ešte predtým, než zhodnotím dôvody pre a proti odvolaniu Ivana Feneša a jeho realizačného tímu, musím reagovať na rôzne hlasy kuvikov, ktorí za každým športovým neúspechom vidia korupciu, protekciu detičiek bohatých rodičov, prípadne otcov bývalých hokejistov a iné „vyššie vplyvy“.

Trénera Ivana Feneša poznám ešte od žiackych čias. To bolo takmer pred dvadsiatimi rokmi. Ako hráč nezaznamenal hviezdnu kariéru a už ako 22-ročný začal s trénovaním.

Celý profesionálny život sa tak venuje hokeju. Zväz mu po dlhých rokoch práce pri mládežníckych reprezentáciách dal dôveru, aby šéfoval reprezentácii do 20 rokov.

V nominácii na MS do 20 rokov figurovalo niekoľko hráčov, ktorých priezviská sú hokejovému divákovi známe. Na malom Slovensku je veľa detí bývalých hokejistov, ktoré sa snažia robiť to isté, čo ich otcovia. Sám som toho príkladom.

Akosi automaticky sa začnú v našej spoločnosti objavovať názory o protekcii týchto hráčov. Aj mňa kedysi tieto reči trápili, ale časom si človek na to zvykne, mávne rukou a pomyslí si svoje o tom, kto ich šíri. Skrátka, netreba sa nad tým pozastavovať.

Chcelo by to veľkú fantáziu myslieť si, že Ivan Feneš po dlhej kariérnej ceste k reprezentačnej stoličke si pri premiérovej účasti na MS povedal: „Kašlem na to, nechám hrať detí bývalých hokejistov, alebo tohto chlapca za „bakšiš“ od agenta a podobne.“ 

Skrátka nezmysel. 

Tréner Feneš určite skladal tím podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Napriek tomu sa turnaj skončil neúspechom.

Čo hovorí pre odvolanie

Alibizmus