Formula na vode má nový motor. Kam ju potiahne?

Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka. O takejto osádke slovenskej vlajkovej lode pred poldruha rokom nikto nechyroval.

V štvorkajaku sedí mladícka dravosť i skúsenosť vodáckych veteránov. Ideálny kokteil. Vlček s Tarrom sú zrelí tridsiatnici, Myšák a Linka majú tesne po dvadsiatke. „S chlapcami si rozumieme. Oni s nami dospeli a my sme s nimi omladli,“ vraví tridsaťštyriročný Erik Vlček.

Spojila ich náhoda a nadšenec

Štefan Viszlay je bývalý kajakár, viacnásobný majster Československa a šiesty z majstrovstiev sveta 1985 v K2 na 1000 m. K vode ho to ťahá aj po skončení kariéry. Ak sú preteky v blízkom okolí Komárna, nenechá si ich ujsť.

V máji minulého roka nechýbal v českých Račiciach na majstrovstvách Európy. Z tribúny sledoval, ako sa Vlček s Tarrom trápili v dvojkajaku na olympijskej trati 1000 metrov, ale aj rýchleho Linku v singlkajaku.

Myšák sedel v Račiciach v štvorkajaku, ale len zaskakoval v osádke juniorských majstrov sveta za maródujúceho háčika Mareka Krajčoviča.

„Pozdával sa mi. Dávam ho za príklad aj našim mladým v Komárne. Kto na sebe tvrdo pracuje, môže dosiahnuť veľké veci,“ vysvetľuje Viszlay.

Na tribúne si Štefan Viszlay zavolal Juraja Tarra a vnukol mu myšlienku poskladať štvorkajak s dvoma mladíkmi. 

Tarr sa vybral do hangáru a premýšľal, ako tento nápad predostrie. 

„Vedel som, že s Erikom nebude problém, ale tréner Peťo Likér nechcel od roku 2013 o štvorkajaku počuť. Sadol som si a odrazu zo mňa vyhŕklo, že na Svetovom pohári v Duisburgu chceme vyskúšať štvorkajak.“

Kanoistickí funkcionári to v prvom momente zavrhli, ale potom kývli. V Duisburgu skončila nová osádka tretia a jasne zdolala konkurenčné slovenské kvarteto Krajčovič, Michálek, Jakubík a Demin.

To bol však iba začiatok rozprávkového príbehu.