Najprv trucoval. Nepela nakoniec získal titul a rozplakal aj Husáka

BRATISLAVA. Olympijskou sezónou 1971 – 1972 sa skončila dvojformátová éra súťaží sólistov. Medzinárodná korčuliarska únia zoškrtala počet povinných cvikov zo šiestich na tri a medzi ne a voľnú jazdu vsunula krátky program.

Ondrej Nepela po triumfe v Sappore a úspešnej obhajobe svetového titulu v Calgary nemal ani najmenšiu chuť pokračovať v tréningu, nieto nacvičovať program dvojminútovej novinky so šiestimi povinnými prvkami a riskovať, že neskončí kariéru na vrchole, ale – prehrou.

Vrchnosť si však postavila hlavu: Do revue ťa pustíme až po bratislavských majstrovstvách sveta 1973.

S podkovou za titulom

Nepela sa koncom leta s netajenou nechuťou, ba s krajným odporom pustil znova do prípravy. „To už nebol ten disciplinovaný a svedomitý Ondrej z predošlých sezón. Takmer každé ráno som musela naňho pred domom v aute vyčkávať a vytrubovať. Občas sa večer zabudol vo V-klube a istý čas sa zdalo, že viac než korčuľovanie ho baví jazdenie na koni,“ spomína trénerka Hilda Múdra.

S blížiacimi sa vrcholmi sezóny sa Nepelovi vrátil vrodený pocit zodpovednosti a na februárových majstrovstvách Európy v Kolíne nad Rýnom milo prekvapil, lebo po „povinnej“ výhre v povinných cvikoch vyhral aj novinkový krátky program.

Vďaka tomu získal piaty európsky titul – napriek tomu, že vo voľnej jazde spackal trojitého salchova.

Ondrej Nepela je päťnásobným majstrom Európy.

Z neho mal mindrák aj v Bratislave. Na štadión si pre šťastie doniesol podkovu údajne svojho najobľúbenejšieho koňa. Nepela však nepodliehal nervákom, zvládol ho aj vtedy. Naposledy.

Jasne vyhral povinné cviky a v krátkej i voľnej jazde skončil druhý. V úvodnej minúte voľnej zvládol aj trojitého salchova. Na konci ho s jednou výnimkou mali všetci rozhodcovia na prvej priečke.

Diváci boli v extáze a prezidentovi Gustávovi Husákovi, ktorý Nepelovi aplaudoval v čestnej lóži v spoločnosti premiéra Ľubomíra Štrougala, vraj spod okuliarov stekali slzy.

Šampionát sa nekončil jednou, ale dvoma exhibíciami. Po nedeľňajšej prvej vzali organizátori hostí na jednodňový výlet do Vysokých Tatier a až utorňajšia bola definitívnou rozlúčkou s Nepelom, ktorý žatvu pätnástich medailí (z nich desať zlatých!) začal aj skončil na štadióne nesúcom od roku 1997 jeho meno. Prvou bol bronz na ME 1966, poslednou tretie svetové zlato.

Namiesto hudby – aplauz

Na konci si majstrovstvá všetci pochvaľovali, no v ich úvode hrozila blamáž. Favorizovaná sovietska športová dvojica Irina Rodninová a Alexander Zajcev