Ľudia pomáhali za stravné lístky, aby bol šampionát pod strechou

Traja najlepší muži: zľava Karol Divín, Alain Giletti, Alain Calmat – a za nimi víťazov otec
Traja najlepší muži: zľava Karol Divín, Alain Giletti, Alain Calmat – a za nimi víťazov otec (Autor: SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ A ŠPORTOVÉ MÚZEUM)
Sportnet|18. jan 2016 o 22:49

Francúzski Alainovia – obhajca titulu Giletti aj jeho večný tieň Calmat – pricestovali do Bratislavy o pár dní skôr. Čo za piliny to zhora padajú? čudovali sa na prvom tréningu. Potom jeden z nich zaklonil hlavu a zbadal pod strechou remeselníkov...

BRATISLAVA. Prvému európskemu krasokorčuliarskemu šampionátu v Bratislave v roku 1958 predchádzal veľký šturm. Vďaka obrovskému nadšeniu, ktoré jeho pridelenie u nás vyvolalo, sa však napokon všetko stihlo.

Šéf slovenského krasokorčuľovania Emil Skákala sľúbil vedeniu ISU zakrytie štadióna skôr, než investíciu schválila domáca vrchnosť.

„Ak máme s Prahou organizovať majstrovstvá sveta v hokeji 1959, štadión musí dostať strechu – no tak bude o rok skôr,“ mykol plecami svojrázny leopoldovský rodák, krasokorčuliarsky fanatik, v civile riaditeľ firmy Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislava, ktorá spravovala aj zimný štadión.

12108076_572002706280929_705017344751988.png

Papalášov poznal ako svoju dlaň. Vedel, že nebudú riskovať hanbu. Prvý príkaz vydali direktorovi Mostárne Brezno – a jeho zamestnanci makali, až sa im z kečky parilo. Hundrali len hokejisti Slovana, ktorí museli úvodnú polovicu ligového ročníka odohrať na klziskách súperov.

V znamení veľkého E

Majstrovstvá organizovala partia štyridsiatnikov, ktorú v štyridsiatych rokoch dal dokopy prvý umelý ľad na Tehelnom poli. Skákala bol podpredsedom organizačného výboru, Ivan Mauer jeho sekretárom, Milan Duchoň športovým riaditeľom.

„Podniky sa predbiehali v ochote, požičali či darovali dokonca aj nábytok a koberce na zariadenie kancelárií i šatní. Za stravné lístky pomáhali desiatky dobrovoľníkov z celého Slovenska a v športovo-technických veciach zasa českí funkcionári, ktorí mali viac skúseností než my,“ spomínal svojho času Duchoň, riaditeľ troch prvých šampionátov a neskôr predseda slovenského zväzu. ((piano))

Európski šampióni 1958

Muži: Karol Divín (Československo)

Ženy: Ingrid Wendlová (Rakúsko)

Dvojice: Věra Suchánková, Zdeněk Doležal (Československo)

Tance: June Markhamová, Courtney Jones (Veľká Británia)

Emblémom ME 1958 sa stalo korčuľou nakreslené veľké E, ktoré navrhol Vladislav Čáp, invenčný pražský inžinier – elektrotechnik, strieborný medailista európskeho šampionátu 1947, neskôr medzinárodný rozhodca a na zimnej olympiáde 1956 technický delegát ISU.

V Cortine dʼAmpezzo sa znepáčil „očku“ zo Štátnej bezpečnosti, do cudziny ho viac nepustili a v roku 1960 odsúdili na päť rokov za údajnú špionáž.

Našťastie, po necelých štyroch ho prepustili, takže éčku dal modernejšiu podobu a poslúžilo ako logo aj pre európsky šampionát v roku 1966.

Prvé prenosy do cudziny

Štadión s vyše 11-tisícovým hľadiskom praskal štyri dni vo švíkoch. Pred ním sa od poobedia do večera tmolili stovky deciek túžiacich po autogramoch hviezd do zošitov plných výstrižkov novinových fotografií. Ba aj dám snažiacich sa na chvíľu niektorú zazrieť.

sm-0119-017f-stadion.rw_r229.jpg

Priečelie zastrešeného štadióna s emblémom ME. FOTO – SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ A ŠPORTOVÉ MÚZEUM

Krasokorčuľovanie sa popularitou zaradilo hneď za chlapské modly – futbal a hokej. Najmä zásluhou priamych televíznych prenosov, ktoré prvý raz smerovali zo Slovenska do eurovíznej siete a v pätnástich krajinách ich videlo 20 miliónov divákov.

Pred majstrovstvami patril televízor v hodnote dvoch mesačných platov k výbave domácností skôr horných desaťtisíc, počas nich však obchody nestíhali dopĺňať zásoby.

Predali aj tie, čo vyložili do fotografiami krasokorčuliarov vyzdobených výkladov, pred ktorými sa zhlukovali tí, čo nemali na televízor a nezohnali vstupenky.

Československá televízia bola v plienkach, vysielalo sa len šesť dní v týždni a Karol Polák sa k mikrofónu dostal až o rok neskôr v prenose exhibície. Takže osoba komentátora šampionátu sa riešila v Prahe a voľba padla na Karla Mikysku, nezabudnuteľného cez „flitry a flitříčky...“

Miláčikmi Divín a Wendlová

Mohol sa vyrozprávať: československí krasokorčuliari prvý aj posledný raz získali až dve zo štyroch prvenstiev. Najskôr obhájila titul športová dvojica Věra Suchánková – Zdeněk Doležal a na druhý deň sa po troch bronzoch a jednom striebre konečne dočkal zlata aj domáci miláčik Karol Divín.

Zosadil z trónu trojnásobného šampióna Francúza Gilettiho: vyhral povinné cviky a vo voľnej jazde skončil za ním s ministratou tretí. Najlepší voľný program predviedol ďalší Francúz Calmat, ale ten spackal „školu“ (skončil v nej až piaty).

sm-0119-017f-dvojice.rw_r1031.jpg

Druhú zlatú pre hostiteľskú krajinu získala športová dvojica Věra Suchánková a Zdeněk Doležal.

Divínov otec a zároveň tréner si pripadal ako v siedmom nebi. Aj jeho syn sa tešil, no nie tak, ako si želal: „Vlani vo Viedni som zajazdil lepšiu voľnú, dnes som sa necítil fit.“ Vysvitlo, že korčuľoval v horúčke. Z ľadu zamieril rovno do postele. Chýbal na bankete aj na záverečnej exhibícii.

Tá mala grády! Jej hviezdou sa stala vtedy ani nie 18-ročná Rakúšanka Ingrid Wendlová, ktorá sa po ročnej pauze vrátila na európsky trón.

„Dcéru bratislavskí diváci povzbudzujú, akoby bola tunajšia rodáčka,“ tvrdila už po súťaži jej mama, ktorá sprevádzala neskôr renomovanú moderátorku ORF, ale aj publicistku, herečku a naostatok poslankyňu.

V exhibícii im zahrala na city, lebo tancovala na šláger, ktorý si vtedy pospevovalo celé Československo – Na silnici do Prášil (pôvodne starofrancúzska ľudovka Na ceste do Damville). „Wendlova! Wendlova!“ znelo halou.

Exhibícia sa skončila benátskou nocou. Organizátorom ju údajne navrhla mama 16-ročného Nemca Hansa-Jürgena Bäumlera, ktorý vtedy ako sólista obsadil ôsme a v premiérovom štarte vo dvojici s viac než o rok mladšou Marikou Kiliusovou piate miesto – neskôr spolu získali šesť európskych a dva svetové tituly.

Zhasli sa všetky svetlá a diváci na znak túžby po skorom opätovnom stretnutí rozsvietili baterky, zapaľovače či zápalky. Niektorí vraj pálili aj noviny...

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Zimné športy»Ľudia pomáhali za stravné lístky, aby bol šampionát pod strechou