Lomnický verí v prvé finále a sníva o 80 m

BRATISLAVA. Za starého režimu sa chodilo do Moskvy ako na klavír, ale z jedenásťčlennej slovenskej výpravy na atletické majstrovstvá sveta (10. – 18. augusta), ktorej hlavná časť odletela včera, zažila v ruskej metropole boj o medaily len trojskokanka Dana Velďáková.

„Dokonca dvakrát,“ pripomína 32­ročná bronzová medailistka dvoch európskych halových šampionátov (2009 a 2011). „V Lužnikách som v sedemnástich získala prvú, bronzovú medailu – na Svetových hrách mládeže 1998, ktoré boli predzvesťou Olympijských hier mládeže. Aj na halových MS 2006 som sa dostala do finále, ale v ňom som skončila až ôsma.“

Dana skrátila rozbeh

Dvojičky Velďákové sú dnes vo výprave najstaršie. Dana vedno s chodcom Tóthom aj najskúsenejšia – bude to už jej piaty svetový šampionát, pričom na troch posledných sa preskákala do finále (12., 8. a 11. miesto).

Toto leto sa trochu trápi, za 14 metrov skočila len trikrát, najďalej na Diamantovej lige v Eugene 14,31. „Po štrnástich vyrovnaných sezónach má právo aj na takúto,“ poznamenal tréner Radoslav Dubovský. „Verím však, že aj v Moskve bude vo finále – limit na postup doň je 14,30. Silové i rýchlostné parametre má výborné, len ich nevie spojiť s technikou. Mierne sme skrátili rozbeh, dúfam, že to pomôže.“

Z nováčika líder

Posledná slovenská medailistka MS, bronzová kladivárka z Berlína 2009 Martina Hrašnová aj druhá mamička, chodkyňa Mária Gáliková, dostali výnimku a do Moskvy odletia v nedeľu. S nimi aj Matej Tóth, ktorého päťdesiatka je na programe až v stredu.

Šéftréner Martin Pupiš verí v jedno umiestnenie do osmičky, ďalšie do dvanástky, a medzi kandidátmi okrem Hrašnovej, Tótha a Velďákovej uvádza kladivára Lomnického.

„Ako talizman si veziem formu, úlohu lídra si však nepripúšťam,“ usmieva sa sebavedomý, ale triezvy Nitran, dvojnásobný strieborný medailista univerziády. „Majstrovstvá sú dlhé a nevyspytateľné, všelikto môže milo aj nemilo prekvapiť.“

Predvlani v Dägu ako nováčik skončil na 21. mieste. „Vtedy som ešte reálne nemal na finále. Dnes mám, a keď sa doň nedostanem, budem sklamaný.“ Finálový limit určili na 77 m, Lomnický však pripomína: „Na olympiáde stačilo 74 a pol a v Moskve bude o niečo slabšia konkurencia ako v Londýne.“

O osemdesiatke nesnívate? „Šanca prehodiť ju bude aj v Moskve, len neviem, či tlak veľkých pretekov sú tie najlepšie podmienky. Ale verím, že ak nie tento rok, tak na budúci padne.“

Závacký túži po rekorde

Lomnický bude jedným zo štyroch našincov, ktorí začnú šampionát hneď v úvodný deň, v sobotu. Ďalším je Adam Závacký, prvý Slovák v histórii šampionátov, ktorý zakľakne do blokov stovky.

„Keď mám fazónu, vždy sa na preteky teším – a teraz ju cítim,“ vraví. Skraja leta zabehol senzačný národný rekord 10,21. „Hoci panujúce teplo ma umáralo, občas som si pripadal unavený a v noci som nevedel spať, posledné testy ukázali lepšie výsledky ako pred májovým rekordom.“

Závacký je realista, dve tretiny z jeho 77 súperov majú lepší „osobák“. Zrejme sa však vyhne kvalifikácii pre naj〜slabších a zaradia ho priamo do rozbehov: „Nedávam si veľký cieľ, ale bol by som šťastný, keby som postúpil do semifinále a zlepšil slovenský rekord.“

Ak Závacký nepobeží kvalifikáciu, zo Slovákov ako prvý nastúpi na štart osemstovkársky rekordér Jozef Repčík. Nedávno ho zdržali v príprave teploty nad 38 stupňov, stále sa celkom nezbavil kašľa, napriek tomu tvrdí: „Chcem sa dostať aspoň do semifinále.“

Marcel Lopuchovský, mladý kouč čerstvého strieborného z univerziády, ho v náročnej méte utvrdzuje. „Nebyť zdravotných patálií v prvej časti sezóny by ste sa čudovali, aké časy by dnes Jozef behal,“ vraví.

S výpravou odletela aj bývalá olympionička a šéfka slovenskej atletiky Mária Mračnová, ktorú na kongrese vyznamenajú striebornou medailou IAAF.