Kostelník vydržal na poľskej lavičke dva mesiace

PREŠOV. V poľskom druholigovom futbalovom klube Sandecja Nowy Sacz niektorým Slovákom ruže nekvitnú.

Presvedčil sa o tom napríklad nielen obranca Richard Kačala, ale i tréner Jozef Kostelník.

Kým prv menovaný sa po návrate domov ocitol znovu na súpiske Tatrana Prešov, bývalý tréner zeleno–bielych momentálne zbiera sily na nové angažmán.

Na lavičke poľského tímu vydržal dva mesiace.

Zabudoval mladých

Kostelník s mužstvom absolvoval deväť majstrovských zápasov s bilanciou 2 – 4 – 3. Neodvolali ho, ale sám podal demisiu – netradične po víťaznom domácom zápase.

„Usúdil som, že bude lepšie, pokiaľ odstúpim,“ vrátil sa k svojmu rozhodnutiu J. Kostelník.

Rozanalyzoval si situáciu v klube a usúdil, že to bude jediné východisko. V tom čase sa Sandecja držala v strede tabuľky a na boj o záchranu to nevyzeralo.

Keď prišiel do Poľska, podpísal ročný kontrakt. Čo sa od neho očakávalo?

„Rozprával som sa so športovým riaditeľom, jemu sa páčilo to, čo som urobil v Prešove a chceli niečo podobné dosiahnuť aj v Nowom Saczi. Išlo o to, aby sa perspektívni mladí odchovanci dostali do popredia v druholigovom áčku. V tomto trende som začal pracovať.“

V predošlom ročníku mužstvo nastupovalo s jedným odchovancom, v čase, keď Kostelník opúšťal lavičku, už boli v akcii piati-šiesti. Bilancia zápasov nebola síce brilantná, ale ani najhoršia. Prečo teda došlo k takému náhlemu obratu?

„Zbytočne by som trieštil sily, vybíjal sa. Najprv odišiel z klubu športový riaditeľ a potom i ja. Usúdil som, že je to už o niečom inom.“

Nazbieral ohromné skúsenosti

K odchodu prispelo viac súvislostí. Možno aj to, že už nevidel perspektívu svojej snahy a nenachádzal ani skutočnosti, ktoré by ho posúvali ďalej.

„Niektoré veci som ani nemohol ovplyvniť. Do úvahy treba brať i jazykovú bariéru. Daktoré momenty zo začiatku človek vníma viac, iné menej. Bočné vplyvy som neriešil, zameral som sa na svoju robotu.“

Futbal aj v druhej najvyššej súťaži v Poľsku má iné postavenie než u nás. V II. lige bol jediným legionárom na tomto poste a v Sandecjii v jej dlhej histórii ako vôbec prvý cudzinec viedol tím. Koučoval aj ďalších krajanov, Cicman nedávno tiež odišiel a zostali už iba Náther a Urban.

Skúsenosti, ktoré za krátky čas získal, považuje za veľmi užitočné.

„Posunulo ma to o veľký kus dopredu po každej stránke, odbornej i v zžívaní sa s cudzím prostredím. S odstupom času si myslím, že inak by som neurobil ani teraz nič.“

Tlak i nároky sú zjavne iné.

„Futbalom ľudia žijú, dostáva sa mu mimoriadna pozornosť, publicita. V každom kole sú naživo vysielané dva zápasy. Je to tam na inej úrovni než na Slovensku,“ pripomenul Jozef Kostelník.

Odchod si nerozmyslel zo dňa na deň a výpoveď oznámil na sekretariáte klubu. Hráči boli za ním, aby neodchádzal.

Zaujímalo nás, či toto pôsobenie bolo pre neho ťažšie než v Tatrane.

„Ani tu, ani tam to nebolo jednoduché. Aj v Prešove sa vyskytli bočné vplyvy. Lenže doma som cítil, že má zmysel presadzovať si svoju cestu, zabojovať. V Nowom Saczi som už však perspektívu nevidel.“