Kapitán Trenčína Ševela: Chceme dokázať, že na to máme

Verili ste, že si ešte niekedy zahráte najvyššiu súťaž?

„Všetci sme verili a chceme dokázať, že na to máme. Aj ja sám sebe. Som zvedavý na porovnávanie v mikrosúbojoch s najlepšími útočníkmi na Slovensku.“

Máte bohaté skúsenosti z účinkovania medzi elitou vo viacerých kluboch, ste dvojnásobným slovenským majstrom. Myslíte si, že vás v tejto súťaži ešte niečo prekvapí?

„Štyri roky som v nej nehral, ale súťaž som sledoval aj ďalej. Iné je však zápasy sledovať a zase iné ich prežiť. Už sa však veľmi teším na súboje s útočníkmi. Už na piatkový zápas so Slovanom. Dúfam, že bude hrať Filip Šebo a sám seba otestujem, aké to je hrať proti slovenskému reprezentantovi.“

V novembri dovŕšite 36 rokov. Na stopérskom poste sa to však so zaťatými zubami dá zvládnuť aj v tomto veku, čo poviete?

„Dá. Zvyknem hovoriť, že to, čo nenabehám, narozprávam. Alebo lepšie povedané, ak viac rozprávam, musím menej behať. Keď to všetko ukočírujem so spoluhráčmi, napríklad tak, že pošlem svojho parťáka do súboja a ja ho zabezpečím, tak by to mohlo fungovať. Skrátka, úlohy v tíme máme rozdelené.“

Tréner Adrián Guľa je len o pár mesiacov mladší ako vy. Tykáte si?

„Tykáme. Najprv sme boli súperi, no potom sme čosi odohrali spolu v Interi ako spoluhráči. Stali sa z nás veľmi dobrí priatelia. Myslím si, že je to pomôcka nielen pre mňa. Trochu sa dívam aj do trénerského remesla, na futbal sa pozerám aj inými očami, trochu z nadhľadu. Hráč rozmýšľa takto: odtrénujem si a mám pokoj. Možno by nebolo zlé naviesť hoci aj mladých hráčov na to, aby sa na veci pozerali aj trénerskými očami. Je to pre hráča plus do budúcnosti.“

Čo hovoríte na názory, že AS Trenčín by mohol pokojne hrať aj v hornej polovici tabuľky?

„Ak by sa tak stalo, určite by sme boli spokojní. Zatiaľ sme nastavení na to, že do každého zápasu pôjdeme s cieľom vyhrať, odovzdať maximum. Keď sa bude vyhrávať, potom aj umiestnenie bude také, že s ním budeme spokojní. Konkrétny tabuľkový cieľ sme si však nestanovili. Ideme do niečoho nového, je to vyšší level. Musíme si sami seba otestovať a možno o pol roka si dáme predsavzatie skončiť do konkrétneho miesta.“

V Trenčíne žijete už niekoľko rokov. Cítite sa tam ako doma?

„Teraz už áno, presťahovali sme sa tam celá rodina. Nič nám v Trenčíne nechýba, dá sa povedať, že je to čosi podobné ako Bratislava, iba v menšom. Dcéra si našla záľubu v koňoch, takže už ani nechce odtiaľ preč. Syn zase hráva futbal za mladších žiakov AS Trenčín.“