27.05.2021
15:15
Olympic Sports Centre
8 - 1
(1:0, 3:0, 4:1)
Ukončené

Veľké Slovensko? Kedysi. Švajčiari o ňom píšu len v malom dolnom rohu

Juraj Šimek (vpravo). (Zdroj: Instagram/Juraj Šimek)
Juraj Berzedi|26. máj 2021 o 16:13

Švajčiar so slovenskými koreňmi hovorí o MS v Rige.

Hoci celý život žije vo Švajčiarsku, má perfektnú slovenčinu. V mladosti mohol reprezentovať Slovensko, ale odradila ho nečakaná požiadavka. Za Švajčiarsko hral na juniorských šampionátoch, ale na seniorskom zaň nikdy nenastúpil, hoci k tomu nemal ďaleko.

Švajčiarsky výber sleduje aj na majstrovstvách sveta v Rige. „V zápase proti Švédsku hráčom spadol hrebienok. Proti Slovensku budú chcieť ukázať pozitívnu reakciu,“ tvrdí 33-ročný švajčiarsky hokejista JURAJ ŠIMEK.

Narodili ste sa v Prešove, ale celý život hráte hokej vo Švajčiarsku. Ako je to možné?

Môj otec bol hádzanársky reprezentant Československa, a keď padol komunizmus, šiel hrať do Švajčiarska, kam zobral aj celú rodinu. Keď som mal štyri roky, otcov kamarát mi daroval na narodeniny korčule, rukavice, prilbu a dres Montrealu Canadiens. Hovoril otcovi - je hyperaktívny, daj ho na hokej, aspoň bude večer lepšie spať.

Jeden čas ste dokonca pôsobili v slovenských juniorských výberoch. Prečo ste sa napokon rozhodli reprezentovať Švajčiarsko?

Bol som na dvoch či troch turnajoch, kde som hral za Slovensko. Na poslednom mi tréneri hovorili, že musím hrať aspoň dva roky na Slovensku, aby som mohol ísť na šampionát do 18 a 20 rokov. Myslel som si, že vtipkujú. Bolo to však pravidlo Medzinárodnej hokejovej federácie. Ale hrával som celý život vo Švajčiarsku a ako 16-ročný som podpísal zmluvu v Klotene. Slovensko bola vtedy pre mňa cudzia krajina.

Neskôr ste v lete chodili do Trenčína a trénovali spolu s Mariánom Gáboríkom, Mariánom Hossom, Zdenom Chárom či Pavlom Demitrom. Ako k tomu prišlo?

V roku 2006 ma draftoval Vancouver Canucks a vtedy ma kontaktoval ich skaut Braňo Puliš, či by som nechcel v lete trénovať na Slovensku. Neváhal som a chodil som tam každé leto. Najviac času som strávil s Paľom Demitrom. S ostatnými som bol len na ľade, ale s Paľom sme spolu chodili aj behať či do posilňovne.

Ako si naňho spomínate?

Páčila sa mi jeho skromnosť. Nedal mi nikdy pocítiť, že je niečo viac, hoci bol hviezdou v NHL. Veľa mi radil a pomáhal. V kolektívnych športoch bol nadaný, neznášal prehry. Vtedy chytal aj poriadne nervy, ale všetko v rámci srandy. Ešte dva týždne pred nehodou sme sa videli. Keď sa to stalo, bol to šok.

Celý život žijete vo Švajčiarsku. Ako je možné, že tak výborne rozprávate po slovensky?

S rodičmi sme sa doma rozprávali po slovensky. Potom som chodil na Slovensko v lete na tréningové kempy a navyše mám už takmer jedenásť rokov manželku Slovenku. Kontakt so Slovenskom mám neustále. Dokonca rodičia sa už odsťahovali naspäť do Prešova.

Za Švajčiarsko ste hrali na troch juniorských šampionátoch, v seniorskej reprezentácii máte na konte 18 zápasov, ale nikdy ste sa nedostali na vrcholný turnaj. Kedy ste k tomu mali najbližšie?

Neuveríte, ale bolo to v roku 2013, keď napokon Švajčiari získali strieborné medaily. Absolvoval som celú prípravu, no pár dní pred záverečnou nomináciu ma poslali domov. Bol som nahnevaný, ale čo som mohol spraviť? Taký je život hokejistu.

Cieľom slovenského tímu na šampionáte v Lotyšsku je štvrťfinále. Švajčiari získali na MS 2018 striebro, o rok neskôr skončili ôsmi. S akými ambíciami odchádzali do Rigy?

Idú hrať o medaily. Tak to vyhlasujú. Dávajú si vysoké ciele. Keď si poviete, že idete hrať o štvrťfinále a dosiahnete ho, uvoľníte sa a je koniec. Viem, ako rozmýšľa švajčiarsky tréner Patrick Fischer. Je maximalista. Ich cieľom sú zlaté medaily, chcú byť najlepší.

Český komentátor Robert Záruba na Twitteri po dvoch zápasoch napísal, že s tým, ako Švajčiari bránia a bojujú o puk, môžu pokojne získať titul majstrov sveta. Ako to vnímate?

Viem, akú majú filozofiu. Hrávam proti tým chlapcom. Hrajú jednoduchý hokej, korčuľujú, napádajú a majú skvelú defenzívu. Švajčiari mali vždy výborných brankárov. Leonardo Genoni vyhral vo Švajčiarsku šesť titulov. Výborný je aj Reto Berra. Majú výborné doplnky z NHL ako Nico Hischier či Timo Meier. Ostatní hráči sú mladí, živí, drzí. Koncept majú jednoduchý: nerobiť chyby, vyhnúť sa vylúčeniam a byť efektívny.

Dáni v zápase proti Švajčiarom vyslali na bránku súpera len štyri strely. Čím si to vysvetľujete?

Dánsko má trénera, ktorý je nastavený čisto defenzívne. Poznám ho. Keď pod ním neplníte, čo máte, posadí vás na tribúnu. Každý sa mu musí podriadiť. Dáni mali štyri strely, ale ani Švajčiari nemali veľa vyložených šancí. Dáni budú hrať vyčkávaciu taktiku aj proti Slovensku a čakať na chyby. Švajčiari ich neurobili, preto uspeli.

Švajčiari idú hrať o medaily. Tak to vyhlasujú. Dávajú si vysoké ciele. Keď si poviete, že idete hrať o štvrťfinále a dosiahnete ho, uvoľníte sa a je koniec. Viem, ako rozmýšľa švajčiarsky tréner Patrick Fischer. Je maximalista. Ich cieľom sú zlaté medaily, chcú byť najlepší.

Ikonou vo švajčiarskom výbere je 37-ročný Andres Ambühl, ktorý je na šestnástych majstrovstvách sveta. Ako to robí?

Neviem, ako to robí, ale nestráca vôbec rýchlosť. Stále ide ako píla. Má veľa energie, dobrý ťah na bránku, je šikovný s hokejkou. Šestnásť šampionátov je neskutočných. Nie je typický líder, že by rozprával v kabíne. Ale na ľade ide za každých okolností, či vyhrávate alebo prehrávate. Chcenie a nasadenie ho robí výnimočným.

Keby vám niekto pred turnajom povedal, že po troch zápasoch bude mať Slovensko viac bodov ako Česko, Švédsko a Kanada dohromady, čo by ste si pomysleli?

Čo hrali ostatní bez hokejok? Som prekvapený, lebo slovenský hokej v posledných rokoch nebol až taký dobrý. Je to zvláštny šampionát. Je tam veľa prekvapení. Nevidel som však žiadne slovenské zápasy, lebo vo Švajčiarsku dávajú len domáce zápasy. Ale teší ma, že sa Slovensku darí, bodaj by vyhralo aj celý šampionát.

Slováci zobrali na turnaj trinásť nováčikov, nemajú vo výbere žiadnu hviezdu z NHL. Keď ste videli nomináciu, poznali ste nejakých hráčov?

Veľa som ich nepoznal. Poznám Mareka Hrivíka a Petra Cehlárika zo Žiliny, lebo som tam chodil v lete trénovať. Slováci majú taký no name výber, ale s ním niekedy urobíte lepší výsledok ako s hviezdami. Keď boli majstrovstvá sveta na Slovensku v roku 2011 i 2019, Slováci hviezdy mali, ale nespravili ani štvrťfinále. A naposledy vyhrali Fíni s hráčmi z domácej ligy. Niekedy je lepšie mať obyčajných chlapcov, ktorí vydajú zo seba všetko. Každý je skromný, maká a nemyslí si - je mi to jedno, aj tak zarábam milióny.

Ako vnímajú vo Švajčiarsku slovenský hokej?

Nehovorím, že podceňujú Slovákov, ale často sa hovorí - veľké Slovensko? Možno kedysi. Všetci vnímajú, že nemáte takú generáciu hráčov ako Demitra, Hossa, Gáborík, Šatan či Bondra. Vo Švajčiarsku sa hovorí a píše len o Švajčiaroch. Niekedy mi to lezie na nervy. Komentátori riešia len švajčiarskych hráčov. Keď urobia niečo pekné, ospevujú ich, akoby odohrali tisíc zápasov v NHL. Komentovanie je jednostranné. Aj noviny píšu len o Švajčiaroch. Keď napíšu niečo o Slovensku, je to v malom dolnom rohu, že si to ani nevšimnete.

Po úvodných dvoch víťazstvách nad Českom a Dánskom, prehrali Švajčiari so Švédskom 0:7. Aké stopy to na nich zanechá pred štvrtkovým zápasom proti Slovensku?

Spadol im hrebienok. Tréner nečakane pomenil formácie. Predpokladám, že proti Slovensku sa vráti k overenej zostave z úvodných dvoch zápasov. Proti Švédsku nehrali ako mužstvo, neboli kompaktní, ale na prehru sa budú snažiť zabudnúť a pozerať sa dopredu. Vo štvrtok budú nažhavení, aby ukázali pozitívnu reakciu.

Pred dvadsiatimi rokmi mali Švajčiari v NHL štyroch hráčov, Slovensko tridsať. Pred desiatimi rokmi ich mali Švajčiari sedem, Slovensko štrnásť. V tejto sezóne už hralo v NHL dvanásť Švajčiarov a len deväť Slovákov. Čím sa švajčiarsky hokej zdvihol?

Každý by si povedal, že výbornou prácou s mládežou. Mám však 5-ročného syna a viem, že s tými najmenšími sa až tak dobre nepracuje. Výhodou je kvalitná domáca liga, jedna z najlepších v Európe. Keď je hráč trochu šikovný, dajú ho hrať aj v šestnástich, z čoho mladíci profitujú. Viem, že v Nemecku majú mládežníci lepšie podmienky.

Aké?

Základom je, že tréneri, ktorí vedú najmenšie deti od šesť do desať rokov, sú profesionáli a zarábajú viac ako tréneri, ktorí sú pri junioroch. Uvedomili si, že malé deti potrebujú najväčšiu kvalitu. Potrebujú základy, na ktoré už vo vyššom veku nemáte toľko času. Vo Švajčiarsku to tak nefunguje. Mládežnícki tréneri nie sú až tak dobre platení.

Ale aj tak vychovali hráčov ako Hischier, Meier či Roman Josi.

Prví dvaja sú extra talentovaní. Josi je iný prípad. Obaja sme vyrastali v Berne. Viem, že už ako 16-ročný sa dostal do áčka. Predtým však nerobil nič výnimočné. Až kým si ho pod krídla zobral Konstantin Kuraschev, otec Philippa, ktorý hrá v Chicagu Blackhawks a tiež je na šampionáte v Rige. Josi mal pri sebe skúsených obrancov, učil sa od lepších, z čoho profitoval. Keď veľa hráte, naberiete sebavedomie.

Aké postavenie má v krajine hokej?

V zime je to jednoznačne šport číslo jeden, ľudia ho majú radi. Štadióny na ligových zápasoch bývajú plné. Futbal je trochu populárnejší. Nie však švajčiarska liga, ale reprezentácia. Hokejová liga je určite číslo jeden.

A čo alpské lyžovanie? Na Slovensku je populárna Petra Vlhová, ktorá v zime bojovala o veľký glóbus so Švajčiarkami Michelle Gisinovou a Larou Gutovou-Behramiovou.

Lyžovanie príliš nesledujem, nebaví ma to. Ale spoluhráči ho v kabíne často pozerali, najmä chlapov, obľúbený je Beat Feuz. Ženské lyžovanie toľko nesledovali. Hokej je populárnejší, aspoň podľa mňa. Možno, keby ste v krajine urobili anketu, dopadla by inak.

Vo Švajčiarku ste hrali dlhé roky za Servette Ženeva, v poslednej sezóne ste pôsobili v druholigovom Klotene. Pokračujete v kariére?

V Klotene som začínal s veľkým hokejom, tak som si povedal, že tu raz aj skončím. Keď nám vlani prerušila sezónu pandémia, po dvoch týždňoch som manželke povedal, že už doma nevydržím a musím niečo robiť. A tak som vyplnil formulár, spravil si školu, získal diplom a momentálne som finančný poradca.

Dokážete to skĺbiť s hokejom?

Áno, mám výborného šéfa a dokážem to kombinovať. Nemusím chodiť každý deň do práce, je to dosť o stretnutiach s klientmi. Ani v druhej lige by som popri hokeji nemusel nič robiť, ale myslím aj na budúcnosť. A táto práca ma baví a je aj dobre platená.

Lepšie ako u hokejistu v najvyššej švajčiarskej súťaži?

Vo švajčiarskej lige majú najlepší hokejisti 500- až 750-tisíc švajčiarskych frankov ročne. V tomto biznise poznám ľudí, čo zarábajú aj nad milión a sú to zamestnanci, nie majitelia či šéfovia. Keď ste ako-tak šikovný, ročne si okolo 200- až 300-tisíc zarobíte. 

Juraj Berzedi
Juraj Berzedi píše o futbale, ktorý dlhé roky hrával, hokeji, lyžovaní, atletike a vodnom slalome. Ako reportér sa zúčastnil na EURO 2016 vo futbale, aj na zimných olympijských hrách v Pjongčangu 2018. Reportérsky zachytil dianie na troch majstrovstvách sveta v hokeji (2017, 2018, 2019), pravidelne cestuje na Svetové poháre v alpskom lyžovaní a bol aj na dvoch svetových šampionátoch (2017, 2019).

Súvisiace články