Jakub Hromada by taliansku stopu niekedy rád obnovil

KOŠICE. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Známy výrok, ktorý dokonale vystihuje futbalovú súčasnosť Jakuba Hromadu. Košického odchovanca a absolventa akadémie slávneho Juventusu Turín.

Galibu, ktorá sa 21-ročnému stredopoliarovi (nar. 25. mája 1996) v uplynulých dňoch prihodila, možno označiť za malú športovú tragédiu.

Hromada sa síce ocitol v záverečnej nominácii trénera Pavla Hapala pre majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov, ale o účasť na šampionáte ho pripravil roztrhnutý postranný väz ľavej nohy, ktorý si privodil v generálke pred turnajom proti treťoligistovi z Liptovského Hrádku.

Ani nepríjemné zranenie však neodradilo predstaviteľov Slavie Praha od sfinalizovania transferu mladého Slováka. Hromada sa tak po ročnom pôsobení v konkurenčnej Viktorii Plzeň presunul do ďalšieho mimoriadne ambiciózneho tímu, ktorý po príchode čínskeho investora zažíva významný reštart na českej klubovej scéne. A nielen českej.

Zošívaní si trúfajú uspieť aj v Lige majstrov, kde svoju púť odštartujú v 3. predkole.

V prípade postupu do skupinovej fázy by Jakub Hromada mohol už čoskoro rozšíriť zástup Slovákov v najprestížnejšej klubovej súťaži na svete.

Čo všetko ste už za ten krátky čas v českej metropole z futbalového hľadiska stihli?

„V Prahe som od pondelka minulého týždňa. Hlásil som sa hneď na prvom tréningu, vďaka čomu som mal možnosť okamžite spoznať nových spoluhráčov. Následne sme s predstaviteľmi Slavie dotiahli formálne veci a podpísal som zmluvu na tri roky. Od prvého dňa chodievam na rehabilitácie, so zraneným kolenom sa snažíme pracovať čo najviac.“

Čo vás presvedčilo kývnuť práve na ponuku pražského klubu?

„Od prvého momentu ma záujem Slavie veľmi tešil. Vravel som si, že by som si vedel predstaviť pôsobenie v tomto klube. Spolu s agentom sme zvažovali, čo bude pre mňa najlepšie riešenie a verím, že som sa rozhodol správne. Presvedčil ma hlavne spôsob, akým prebiehali rokovania. A určite aj fakt, že som zo strany vedenia klubu cítil obrovskú podporu aj po mojom zranení.“

Slavia zažíva novú éru. Ide o mimoriadne ambiciózny klub, so skvelým diváckym zázemím. V príprave na novú sezónu odohrá zápasy so Celticom Glasgow, West Bromwichom či Nice, tretím tímom uplynulej sezóny vo Francúzsku. Považujete tento angažmán za ďalší krok vpred vo vašej kariére?

„Presne ste to vystihli. Slavia je aktuálny majster ligy, v klube nastala eufória. Má vysoké ambície do budúcna, kvalitný káder a krásny štadión so skvelými fanúšikmi, o čom som sa presvedčil už počas pôsobenia v Plzni, keď na zápas Slavia – Plzeň prišlo 20-tisíc ľudí a vytvorili neskutočnú atmosféru. Z hľadiska mojej kariéry to určite vnímam ako posun vpred.“

Poznáte sa bližšie s niektorým zo súčasných spoluhráčov?

„Až na Jara Mihalíka (Mihalík však podľa najčerstvejších informácií bude nakoniec pokračovať v Cracovii Krakov, ktorá si naňho medzitým predsa len uplatnila opciu, pozn. red.) zatiaľ nie. Na spoznávanie sa však bude ešte dostatok času. Prvý týždeň potvrdil, že v kabíne vládne pohoda a výborná atmosféra, takže o to ľahšie to bude aj pre mňa.“

Stihli ste už rozprávať s trénerom Jaroslavom Šilhavým o tom, čo od vás očakáva?

„Áno, s trénerom sme sa už bavili. Momentálne odo mňa očakáva to, čo všetci. To znamená čistú hlavu a poctivú rekonvalescenciu. Koleno musí byť na sto percent v poriadku. Ak to tak bude, potom príde čas na ďalšie veci.“

Všetko sa vo vašom prípade momentálne točí okolo vášho zranenia. Aký je teda váš aktuálny zdravotný stav?

„Momentálne sa už cítim lepšie. Bolesti kolena sú menšie a dokážem sa už lepšie vyspať. Smútok z neúčasti na Eure pomaly opadol, pozerám sa dopredu a sústredím sa len na liečbu. Roztrhnutý postranný väz sa lieči hlavne fixáciou. Nosím ortézu, v ktorej je noha úplne nehybná. Ak všetko pôjde ako má, tak tento týždeň by som ju mohol vymeniť za kĺbovú ortézu. V takom prípade začnem nohu zohýbať a postupne s ňou budem cvičiť. Nesmiem však nič unáhliť.“

Ako vyzerá prognóza ďalšej liečby?

„O všetkom rozhodujú lekári, momentálne sa to lieči iba terapeuticky. Dúfam, že od budúceho týždňa začnem pracovať viac. Týždeň po týždni budeme pridávať a verím, že sa koncom augusta zapojím do tréningového procesu.“

Kedy by ste sa podľa vás mohli naskočiť do súťažného kolotoča?

„Snažím sa myslieť optimisticky. Je to síce moje prvé zranenie kolena, takže neviem presne, čo od toho môžem očakávať, no veľmi si prajem, aby som bol v septembri pripravený naskočiť do zápasu.“

Zraniť sa len pár hodín pred začiatkom Eura, vrcholu ťaženia súčasnej generácie reprezentačnej dvadsaťjednotky, to muselo byť na šľaktrafenie. Boli ste na zápasoch v Poľsku aspoň v pozícii diváka?

„Sklamanie bolo naozaj obrovské, to sa asi ani nedá opísať. Nečakal som, že mi cestu na Euro môže ešte niečo prekaziť. Postupom času som sa s tým zmieril. Mám pred sebou ešte jednu kvalifikáciu a o to väčšiu motiváciu a túžbu postúpiť znovu až do finálového turnaja. Chlapcov som nakoniec nemohol ísť osobne podporiť, koleno mi to nedovolilo. Prvé dni som musel ležať s vyloženou nohou a cesta by mi určite neprospela. Na zvyšné zápasy som zas nemohol odcestovať kvôli tomu, že som už v Prahe podstupoval rehabilitáciu.“

Ako hodnotíte vystúpenie slovenského tímu na Eure?

Myslím si, že sme odohrali tri skvelé zápasy. Chlapci hrali naozaj fantasticky a je veľká škoda, že to dopadlo tak, ako dopadlo. Možno okrem vstupu do druhého polčasu s Anglickom sme boli vo všetkých zápasoch lepší ako naši súperi a ukázala sa obrovská sila tohto kolektívu. Po zápase so Švédskom som bol presvedčený o tom, že do semifinále postúpime, chlapci by si to určite zaslúžili. Pred ´telkou´ som každý zápas neuveriteľne prežíval. Po znížení Macedónska v dueli s Portugalskom na 2:3 som sa tešil a kričal snáď ešte viac ako pri našich góloch. (úsmev).“

Nasledoval však posledný hrací deň v základných skupinách a dianie v C skupine nám už toľko radosti neprinieslo.