V minulosti by bol možno objaviteľ, dobrodruh. Dnes je cestovateľ, ktorý prepadol vášni pre jachting. VLADIMÍR PORVAZNÍK už v minulosti oboplával svet a dokonca zopakoval jedinečnú cestu severozápadným prieplavom na Severe Ameriky. Posledné mesiace sa plavil krížom cez celú Európu, aby odštartoval novú kapitolu. Z Holandska prešiel cez Rýn, Mohan až na Dunaj. 

Rozhodol sa oboplávať svet po druhý raz, ale tento raz s východiskovým bodom z Bratislavy. Prvú etapu má za sebou. Do druhej sa pustí budúci rok. 

Jachtingu ste prepadli. Na moriach a riekach ste aj celé mesiace. Čo vás tam ťahá?  

Je to spôsob, ako žiť inak, ak by som robil turistiku, pochodím Karpaty. Je to spôsob, ako žiť pod holým nebom a prežiť. A zhodou okolností je to jachting. Dáva mi to adrenalín. Nádherná je logistika a plánovanie. Kde pristáť, čo vybaviť, aké sú tam vetry. To je úžasné.

A už dávnejšie som sa hral s istou myšlienkou. Skúsiť si plaviť Dunaj alebo ísť z Holandska do Čierneho mora. A jeden veľmi dobrý kamarát Ľuboš Šoltís ma nahovoril, aby som sa šiel pozrieť na jednu loď a spoločne sme ju kúpili.

Tá je menšia ako vaša prvá loď Civetta?

Má 8,8 metra. Volá sa Trintinella. Priestor vnútri je veľmi úzky a môj kamarát má 115 kíl a preňho je to utrpenie. 

On mi navrhol, čo tak preplávať z Bratislavy do Bratislavy okolo sveta. Tento nápad začal vo mne zrieť. 

Chcel, aby sme z Holandska priviezli loď do Bratislavy kamiónom. Nesúhlasil som. Chcel som si to vyskúšať po rieke. Mám preukaz, ktorý ma oprávňuje plaviť sa po vnútrozemských vodách a jazerách, ale skúsenosť žiadna. Darmo mám naplávané míle na mori, keď na rieke to je iné. Ale mal som šťastie, môj sused je 30 rokov riečny kapitán. Pridal sa k nám. Myslím, že bez neho by sme to takto dobre nezvládli. Bola to veľká výzva. Zásluha za to preplávanie patrí jemu. 

Plavili ste sa okolo sveta, cez Atlantik aj v Severnom ľadovom oceáne. Aké nástrahy má rieka? 

Opísal by som to akoby ste pristáli najskôr na Marse, tam ste sa pohybovali doteraz a zrazu ste sa presunuli na Venušu. Voda je síce voda, ale iné podmienky na to, aby sa vám nič nestalo. 

Holandsko, Nemecko aj Rakúsko je logisticky fantasticky vybavené. Ale doprava je veľmi hustá. Keď ide proti vám 110-metrová loď a jej vrtule sajú vodu, nesmiete byť blízko, pretože vás vtiahne. Veľké lode majú motor s výkonom aj päťtisíc koní. Musíte sa držať ďalej. Ale je to neuveriteľná krása. Do Bratislavy to bolo nádherné.

Cez Mohan sme prešli 34 plavebných komôr. Cez kanál Mohan – Dunaj ich bolo 18 a cez Dunaj ich bolo 12. Keď sme prišli do Bratislavy, už sme mali obavy, že ďalej už nebude infraštruktúra a každý ma na niečo upozorňoval a rozprával o prekážkach. Je to výzva, ale prešli sme to ako nôž maslom. Za tri týždne až do Čierneho mora. Mali sme veľké šťastie na počasie. 

Prešli sme cez Bospor a Dardanely do Korintu, Iónskeho mora a dostali sme sa až na Lefkas, kde je loď. Prvá časť mojej plavby okolo sveta sa začala. A dve lode striedame preto, že s Civettou by som na Dunaji a Rýne neprešiel. Má ponor 2,3 metra a táto má 1,3. Aj tak som v Nemecku niekde už prechádzal bahnom. 

Na dne riek sú rôzne vraky, piliere starých mostov. Ako viete, kade vedie bezpečná cesta? 

Je vyznačená plavebná dráha. Je to garantovaný koridor pre lodnú dopravu. Musíte sa v ňom držať. Je vyznačený bójkami.

Existuje nejaká navigácia pre riečku dopravu ako sú Waze alebo Google Maps pre autá? 

Existuje viac rôznych aplikácií. Funguje to presne ako v aute. Princíp je rovnaký. Tieto vám napríklad ukazujú, či ste alebo nie ste v plavebnej dráhe. 

Plavili ste sa naprieč Európou z Holandska až do Čierneho mora. Aká je kvalita vody? Je nejaký rozdiel medzi západnými a východnými krajinami?  

Vo vode sme sa bežne kúpali. Aj na Dunaji. V marínach na Rýne a na Mohane som si aj zaplával. Nebol problém. V sprievodcoch píšu, že dole sa na čistotu veľmi nedbá. Videl som plávať aj fľašu alebo plast, ale nedá sa povedať, že by som o to zakopával. Bola zima a na lodi si hygieny neužijete. Moja spočívala v tom, že som sa vedrom oblial vodou, vymydlil a znova som sa oblial. 

Život v rieke a v jej okolí je pestrý. V Rumunsku mi jeden rybár dal štyri ryby. Videl som kačky, pelikánov, labute. Voda z Dunaja však určite nie je pitná. No nemal som pocit, že by bola rieka výrazne dotknutá. 

Keďže plánujete plavbu okolo sveta, čo bude nasledovať?

Vo februári pôjdeme s Trintinellou do Gibraltáru, to je sedem dvojdňových etáp. Túto časť som prešiel už sedemkrát. V Gibraltári túto loď nechám. Koncom marca vyrážam s Civettou z Anglicka do Karibiku, odtiaľ na Bermudy, do New Yorku. Chcem ísť aj do Halifaxu a na Newfoundland. Ja som síce abstinent, ale tam majú ulice plné krčiem a v každej je živá hudba. Je zážitok vidieť tú atmosféru. Vrátime sa cez Azorské ostrovy do Gibraltáru. Toto mám naplánované od apríla do augusta. Obe lode sa stretnú a v novembri vyrážame na západ. 

Čiže po druhýkrát oboplávate svet.

Áno, ale dôjde k zmene. Pôvodne som chcel ísť okolo Antarktídy. Zmenil som plány. Snažil som sa naplánovať si zastávky v prístavoch aj pre údržbu lode, ale naštvalo ma to a došlo mi, že na juh sa mi až tak nechce. Zimy som si užil dosť a znova som si zvolil World Crusing (agentúra, ktorá poskytuje logistickú podporu jachtárom na ceste okolo sveta - pozn.).

Znamená to, že znovu si zopakujete trasu, ktorú ste absolvovali s World Cruising v rokoch 2014 a 2015? 

Áno, ale pôjdeme s jednou zmenou. Na rok túto plavbu preruším. Pôjdem na Havaj, na Aljašku a postupne prejdem až do San Francisca a späť na súostrovie Markézy, kde sa pridám k flotile o rok neskôr. 

A ak osud dožičí, v roku 2028 budem späť v Karibiku, potom sa doplavím do Gibraltáru. Prestúpime na Trintinellu a s ňou sa vyplavíme do Marseille a zrejme cez Rhônu, cez Štrasburg do Rýnu. Domov sa zrejme doplavíme v roku 2029. 

Tri – štyri roky s nejakými prestávkami, to je veľká časť života. Okrem toho už ste veľkú časť tejto plavby absolvovali. Prečo vás to tam znova ťahá? 

Je to neuveriteľná výzva a tie ma vždy priťahovali. V horolezectve som sa ich bál. Mal som strach. Tu cítim rešpekt. Viac si potom vážim život, rodinu, keď som doma. Akoby ma vzdialenosť s nimi zbližovala. Ale mám pocit, že vzdialenosť mi robí všetko bližším. Je veľmi dobrý pocit, keď vidím, že moje deti sú na mňa hrdé. To nemôže povedať každý rodič. 

Ale asi s vami nemôžu tráviť toľko času, koľko by chceli. 

Oni už majú svoje deti a žijú si svoj život. Žena sa teší, keď odídem a teší sa, keď prídem. Mám úžasnú ženu v tom, že nie je naviazaná na mňa čo sa týka voľného času. Bola s kamarátkami v Patagónii. Ale čo ma tam ťahá? Ja by som odpovedal opačne: Ak by som bol doma, asi by ma mrzelo, že som to neskúsil. 

Budete posádku obmieňať rovnako ako v minulosti?  

Áno. Celú plavbu budeme dvaja. Pôjde so mnou Peter Kincel. Bol to jeho životný sen. Pritom on máva morskú chorobu. Napriek tomu povedal, že to zlomí. Ja si myslím, že veľa robí aj psychika. Sú na to aj lieky. 

Jeho výhoda je, že vie, čo môže od toho čakať. Vie, ako má to najhoršie prečkať. 

Takže sme dvaja a už sa mi hlásia ľudia, ktorí by sa chceli pridať. Talian Marco, ktorý so mnou plával z Karibiku až do Južnej Afriky, mi volal, že by šiel znovu. Ľudia sa začali zbierať. Je to tak, že mám posádku, ktorá sa bude obmieňať a zároveň mám ľudí, ktorí sa budú podieľať na nákladoch. Nie, že by som na tom chcel zarábať, ale pomôže mi to.

Musia mať záujemcovia skúsenosti s jachtingom? 

Zatiaľ sú takí, ktorí sa tomu venovali. Ale keď vyrazíme z Plymouthu do Karibiku, už niet cesty späť. Hoci sa to stalo. Jeden známy, Pepo Kadlečík, sa chcel plaviť. Nemal s tým skúsenosť. Prišli sme na St. Maarten, nastúpil, prišli prvé vlny a po šiestich hodinách mi hovorí, že on by niekde vystúpil, či mu môžem niekde zastaviť. Hovorím: Nie, už si tu. A zvládol to.  

Jachtárske príslovie hovorí: Keď máte morskú chorobu prvé dva dni sa modlíte, aby ste nezomreli. Ďalšie dva dni sa modlíte, aby ste zomreli a potom sa to zlepší. 

Napriek svojmu veku sa dobrovoľne vystavujete nepohodliu, kladiete na seba nároky, vzdelávate sa a zažívate aj kritické situácie. Nie je jednoduchšie byť doma? 

Nemám pocit, že by to bolo niečo, čo sa vymyká normálu u mňa. Raz som sa rozprával s jednou freediverkou Katarínou Linczényiovou. Hovorila, aké to je byť v hĺbke 90 metrov pod hladinou. Ja by som povedal, že to všetko, čomu sa vystavujem, je podobné, ako ponoriť sa do hĺbky. Zostať tam znamená zomrieť, ale chvíľu tam pobudnúť vám dá pocit večnosti. Toto ma zrejme poháňa. 

Je to zrejme návykové.

Na lodi mám asi najradšej horolezcov. Je to partia, ktorá vie prijať nebezpečie a vedia sa zmestiť do malého priestoru. Je to nátura podobná jachtárom. Fungovanie aj debaty s nimi sú fantastické. Návrat do reality je prekrásny. 

Je živel, ktorému čelíte, porovnateľný v horách a na vode? 

Horolezectvo a jachting majú veľmi veľa spoločného aj keď na lodi nespadnete zo skaly a na skale sa neutopíte. Jedno aj druhé je živel. V oboch je vládca počasie, dôležité je plánovanie, logistika, tréning a samostatnosť. Keď sa niečo domrví, nikto vám nepomôže. 

Nikdy by som v horolezectve nedosiahol to, čo som dosiahol v jachtingu. Horolezectvo bolo pre mňa ťažšie. Samozrejme veľa sa zmenilo. Ale v horolezectve u mňa začal prevládať strach a ten ma brzdil. Keď sa mi podarilo vyliezť El Capitan, ten pocit bol takmer rovnocenný s tým, ako sme sa teraz doplavili do Grécka.

Na jachtingu je fantastické, že vám dáva možnosť zažiť to, čo som zažil pred 40 rokmi v Dolomitoch. To isté šťastie, ten istý strach alebo ten istý rešpekt. Bez ohľadu na to, že pribúdajú roky, úroveň je rovnaká. 

Myslíte tým, že sa tomu dá venovať do vysokého veku?

Áno. Aj keď ľudia by povedali, že to platí aj v horolezectve. Sú výnimky, ale v jachtingu ich je oveľa viac. 

Aj v jachtingu sa zrejme urobil veľký pokrok. Máte väčšie pohodlie? 

Áno, aj nie. Moria boli kedysi prázdne. Dnes je premávka o dosť hustejšia. Vtedy nebol problém prísť niekam neohlásene. Dnes si to musíte vytelefonovať, emailovať, byť odmietnutý, zaplatiť dopredu a potom ešte vám chodia urgencie. A to ma naštvalo a preto som si povedal, že na to kašlem a idem s World Cruisingom. Zaplatím si ho a keď niekam prídem, budú tam ľudia, ktorí mi zoberú pasy, vybavia potvrdenie, povedia mi, kde sa mám uviazať a budem mať o logistiku menej. O toto chcem byť už odľahčený. 

Aké je pohodlie, čo sa týka pobytu na lodi? 

Pokiaľ fúka a niečo sa nepokazí… Pred desiatimi rokmi, keď som plával okolo sveta, vyšlo to 300 dní čistého plávania. A z nich boli vyslovené zlé asi tri dni. Také, že fúkal vietor sto kilometrov za hodinu a k tomu veľké vlny. Ale boli to tri dni, to bolo jedno percento. 

Keď som začínal, tak sme už mali GPS, ale ešte neboli elektronické mapy. Mali ste polohu a papierové mapy. Vedeli sme sa pekne orientovať. Potom prišli prvé elektronické mapy. Keď prišli prvé súbory, tak som si platil 180 dolárov mesačne a bolo v tom 18 megabajtov dát. Odoslali ste požiadavku a stiahli ste si súbor. 

Nemáte pri plavbách strach, že stroskotáte? Nehrozí, že sa naplní anekdota o stroskotaní na pustom ostrove? 

Nejaké atoly a neobývané útesy samozrejme sú, ale loď je pre tieto krízové situácie vybavená. Po prvé, máte na lodi zariadenie EPIRB (Emergency Position Indicating Radio Beacon). Aktivujete ho a vysiela to vašu polohu. Signál sa prenáša cez satelit do riadiaceho strediska. Podľa regiónu rozdeľujú tieto núdzové signály. 

Na základe tohto vedia, že ste v núdzi. Buď vyšlú vrtuľník alebo podľa okolností kontaktujú loď, ktorá je v blízkosti a odklonia ju na základe dohody SOLAS (Medzinárodná dohoda o bezpečnosti ľudského života na mori – pozn.). Podľa tejto dohody vás loď musí zobrať na palubu. 

Ale keď sa napríklad topíte, darmo vyšlete signál. Na tieto prípady máte záchranný ostrovček. Je to kontajner, ktorý sa vo vode nafúkne. Je to vlastne stan a obsahuje núdzové veci, aby ste prežili 24 hodín. Ja mám balík pre 6 ľudí a každé tri roky musí prejsť inšpekciou. 

Čo obsahuje? 

Máte tam nejaké vysokokalorické jedlo, základné potreby, aby ste si chytili rybu, pitnú vodu, zrkadielko. Ja som si dokúpil dva odsoľovače. Jeden ručný, ktorý by mal za trištvrte hodinu vedieť napumpovať liter pitnej vody. Druhý funguje na odparovaní a stekaní vody do zásobníka. Za deň by malo natiecť pollitra až liter vody. Mám tam ešte nejaké konzervy a satelitný telefón. 

Svoju loď poznáte, musíte vedieť všetko opraviť, ak si to vyžiadajú okolnosti?

Keď urobíte tridsať vecí úspešne a myslíte si, že vás nič neprekvapí, príde tridsiata prvá. Pustíte sa do nej a zistíte, že tá má desať krokov. Aj to je krásne. Je to široký záber. Od vrcholu sťažňa až po čistenie trupu pod vodou alebo čistenie propelera pod vodou. Súvisí to so všeličím. 

Do toho všetkého prídu ešte medziľudské vzťahy, ktoré môžu byť rovnako nebezpečné, ako nejaký technický problém na lodi. 

Zmenil vás jachting po ľudskej stránke? 

Som cholerik. Vedel som byť drsný, keď som vybuchol. Teraz vybuchnem možno raz za rok. Ale zmenil ma. Myslím, že ma zblížil s rodinou. Budeme mať s manželkou 40. výročie. Samozrejme boli krízy. Mám fantastickú ženu. Vie byť ostrá, ale je samostatná. Podporuje ma, schvaľuje mi to. A preto mi je všetko oveľa bližšie. 

Okolo sveta ste sa už plavili. Mnoho miest ste už videli. Na čo sa najviac tešíte? 

Užijem si Veľkú koralovú bariéru. Tam boli medúzy, žraloky, krokodíly, veľryby. Jedna vyskočila nad hladinu len kúsok od lode. Tiež tam máte vyznačenú vodnú cestu a niekedy máte pod kýlom len 3 – 5 metrov. A keď ide oproti veľká loď, tá vám neuhne. Musíte byť v strehu.

Pamätám si ako sme nevedeli nájsť miesto na kotvenie, pozrel som do múdrej knihy (sprievodcu – pozn.) a bol tam tip na jedno miesto. Riskli sme to. Navaril som bohovskú fazuľovú, večer sa všetko upokojilo, sedel som na palube, svietil mesiac, 12 hodín pokoja. To je prekrásne.