jedinému lezcovi sa mu podarilo vystúpiť všetkými cestami v severnej stene Malého Kežmarského štítu! Spolu, aj s 26 vlastnými prvovýstupmi, ich bolo presne 109. Tento projekt mu zabral dvadsať štyri rokov života.
Samozrejme, to je čas od úplne prvej cesty v Malom Kežmarskom štíte až po tú poslednú. Prvé roky som však vôbec neuvažoval o tom, že raz by som mohol vyliezť úplne všetko, čo sa v tejto magickej stene vyliezť dá. Mal som tam aj niekoľkoročné prestávky, intenzívne som sa do severnej steny Malého Kežmarského štítu vracal každú voľnú chvíľu až v ostatných siedmich rokoch, vysvetľuje úspešný horolezec.
Nápad, že sa pokúsi vyliezť všetky cesty populárneho "Kežmaráku sa zrodil až v čase, keď už mal Paľo Jackovič v tejto fascinujúcej stene na svojom konte možno takých 60 ciest. Prvú cestu som tam liezol 27. júna 1982 s Erom Veličom, známu Superdirettissimu. Ale ešte predtým som sa do tej steny zahľadel, hlavu som zakláňal poriadne dozadu, taká je tá stena obrovská, nenadarmo má v Tatrách ako najväčšia stena primát, veď od úpätia po vrchol má 900 výškových metrov a tých lezeckých s rôznymi traverzami teda podstatne viac, dodáva Paľo Jackovič. Ten počas úspešného projektu kompletizácie všetkých ciest strávil v severnej stene Malého Kežmaráku dohromady 100 dní zimy a 36 dní letnej lezeckej sezóny. Na ten čas sa mu vždy druhým domovom stala chata pri Zelenom plese. Zostáva pre neho fascinujúcim miestom so zvláštnou atmosférou, ktorú výrazne podporuje krása doliny a mágia najväčšej tatranskej steny. K tomu, že som si toto miesto obľúbil, prispel aj fakt, že čím viac sme v stene liezli, tým viac možností na ďalšie cesty sme v nej videli. Keď sme začínali, bolo v nej ešte dosť voľných miest a logických línií, kadiaľ by sa dali viesť nové cesty, dobre sme si ich obzreli a pustili sa do ďalšej. Netvrdím však, že už sú úplne všetky možnosti vyčerpané, dodáva Paľo Jackovič. Ten v Malom Kežmarskom štíte liezol s viacerými parťákmi, odhaduje, že ich mohlo byť okolo 35, medzi nimi boli aj takí, s ktorými liezol veľa, aj takí, s ktorými dal len zopár spoločných výstupov. Sám vyliezol tridsať päť ciest. Medzi jeden z najťažších sólovýstupov radí cestu Nirvána. Tam som sa dosť natrápil, ako povedali Poliaci, ktorí robili po mne jej prvé opakovanie, je to taká psychiatria, pretože je tam málo miest, kde sa dá dobre zaistiť a ak človek spadne, čaká ho aj 30-40-metrový pád, to na dobrom pocite veľmi nepridá, usmieva sa dnes už spokojne Paľo Jackovič. Jeho posadnutosť severnou stenou Malého Kežmarského štítu bola tak silná, že ho od projektu neodradila ani nepríjemná skúsenosť pádu s lavínou. Tá ho vzala spod steny, letel s ňou asi dvesto metrov, sám sa z nej vyhrabal a namiesto toho, aby zahlásil odchod, skompletizoval si veci a so spolulezcom Jožom Skokanom znovu nastúpili do steny. Každý normálny človek by sa otočil a šiel na chatu, my sme šli znovu liezť. Pád s lavínou nebol najpríjemnejším zážitkom, človek sa nemôže nadýchnuť a všetky tie poučky o plávaní v mase snehu sú len teóriou, spomína Paľo na menej príjemné skúsenosti z favorizovanej steny.
Ako sa mu štatistika výstupov pomaly zapĺňala a zostávalo vyliezť čoraz menej ciest, stával sa opatrnejším. A zabrať mu dala aj pre neho posledná cesta s názvom Neklidné duše na Ušatú vežu s dvadsiatimi štyrmi dĺžkami a obtiažnosťou 7+. Hoci je to cesta staršieho dáta, Jackovičovo opakovanie bolo jej len tretím zimným priestupom. Túto cestu som urobil s Mirom Medvecom až na tretí pokus, raz nám to prekazilo zlé počasie, raz choroba. A dával som si veľký pozor, aby sa pojem posledná cesta pre mňa nestal naozaj skutočným, aby nebola fakt poslednou, bol som veľmi opatrný a zvlášť pri zostupe. Až pod stenou som si od radosti poriadne zaujúkal, vysvetľuje Popradčan. Ten sa chystá osláviť ukončenie dlhoročného projektu na chate pri Zelenom plese začiatkom leta, keď mu vyjde knižný sprievodca Malým Kežmarským štítom. Jackovič sa totiž rozhodol zúročiť všetky poznatky a skúsenosti zo steny v horolezeckom sprievodcovi. Jeho jedinečnosť spočíva práve v tom, že autor sám prešiel všetky možné výstupové cesty. V mnohých doterajších sprievodcoch je mnoho chýb, ktoré sa automaticky prenášajú z jedného do druhého. V tomto sprievodcovi je každá cesta zaznamenaná presne podľa reality a verím, že horolezcom pomôže a že už v lete bude v stene poriadny nával, dodáva so smiechom. Horolezecký sprievodca, ktorý bude obsahovať presné popisy všetkých ciest v severnej stene Malého Kežmarského štítu, 40 farebných fotografií so zaznačenými cestami a podrobný prehľad všetkých výstupov asi na 160 stranách, je už pripravený do tlače. Keď začiatkom leta vyjde, pre Paľa Jackoviča sa uzavrie jedna kapitola života. Je to trochu zvláštny pocit, na jednej strane mám radosť, že sa to podarilo, zároveň však cítim čosi ako ľútosť, že už to mám za sebou, priznáva horolezec. Už teraz uvažuje, kam nasmeruje svoje ďalšie lezecké aktivity.
Nevylučuje, že sa pustí do ciest v Javorových štítoch, ale na Malý Kežmarský štít určite nezabudne. Možno sa raz nájde niekto, kto celý projekt zopakuje a mňa poteší aj to, keď uvidím, že ľudia lezú moje cesty, to je pre ich autora vždy najväčšia odmena, dodáva. Paľo Jackovič tvrdí, že opakovať už vylezené cesty nemá v pláne. Keď človek lezie niečo, čo už pozná, stráca opatrnosť a je menej sústredený, môže urobiť aj fatálnu chybu. Dávam prednosť novým cestám, uzavrel horolezec, ktorý si čoskoro do súkromnej štatistiky vlastných tatranských prvovýstupov zapíše prvú stovku.
pi 19:54
