TORONTO. Vyrastal na zápasníckej žinenke, s hokejom začínal neskôr ako rovesníci. Bol vysoký, na korčuliach spočiatku nemotorný. Kvôli výške, ktorou vyčnieval nad ostatnými, ho nevzali do juniorského tímu Dukly Trenčín.

Trénoval ho otec v domácich podmienkach, na zimák sa chodil učiť korčuľovať v noci potajme. Keď prišiel do Prahy, kde mal naštartovať prvý zahraničný angažmán, posielali ho do basketbalovej haly. 

Takto vyzeral začiatok kariéry Zdena Cháru. V noci na utorok ho uviedli do Siene slávy v Toronte. 

Stal sa tretím slovenským hokejistom a piatym slovenským rodákom s rovnakou poctou.

Bývalý obranca si miesto v hokejovej nesmrteľnosti vyslúžil v najkratšom možnom čase, len tri roky po odohraní posledného zápasu v NHL. 

Musíte veriť a mať sny

Kariéra Zdena Cháru je ako neuveriteľný príbeh či rozprávka. Vystupuje v nej obor, ktorý musel prekonať množstvo náročných prekážok, aby sa dostal k vysnívanému cieľu. 

Na ceste mu pomáha veľa priateľov a častokrát je náročné nezmýliť si skutočnú realitu od fikcie.

Lenže Chárov príbeh je celý pravdivý. Nie talentom, ale tvrdou drinou sa dokázal dostať až na samotný vrchol. 

Keď sa ho novinári v Toronte pre slávnostnou ceremóniou opýtali, ako by zhrnul svoju kariéru, odpovedal, že sa to nedá len pár slovami. 

„Keď povieme kariéra, väčšinou tým myslíme moment, keď človek začne hrať profesionálne. Odvtedy si hovorí: toto je moja kariéra. Ale všetko, čo tomu predchádza, je, podľa mňa, ešte dôležitejšie. 

Prechádzate cestou, ktorá nie je vždy hladká ani zábavná. Musíte pri tom vydržať, veriť, mať nádej a sny, a ísť si za nimi. Kariéra je jedna vec. No to, ako sa k nej dostanete, ten proces, to je to najpodstatnejšie."

Po tom, čo Cháru ako vysokého mladíka odmietali v Trenčíne a nastupoval iba za béčko hrajúce v Piešťanoch, vycestoval do Prahy, kde mu agent Jaromír Henyš vybavil skúšku v miestnej Sparte. 

Trénerom sa pozdával. Páčilo sa im, že na svoju výšku je obratný, že vie hrať s pukom. Jeden z tréningov sledoval aj skaut New Yorku Islanders Karel Pavlík, ktorého Chára zaujal.

Zavolal kolegovi do Švédska Andersovi Kallurovi, aby sa na dlháňa prišiel pozrieť. O Zdenovi nakrútili videokazetu, ako strieľa puky, zašli s ním aj do posilňovne.

Islanders draftovali Zdena Cháru v roku 1996 v 3. kole z celkového 56. miesta.

V zámorí začínal v juniorke Prince George vo WHL. Premiéru v NHL si odkrútil 19. novembra 1997 proti Detroitu. Odohral 7 minút a 3 sekundy. Naskočil na 11 striedaní, pripísal si 2 plusové body. Na drese mal číslo 53 a Islanders vyhrali 3:2. 

Po troch rokoch v organizácii Islanders vymenili slovenského obrancu do tímu Ottawa Senators, kde sa z neho stal jeden z najlepších obrancov súťaže. 

Bol dríč, ktorý si každú chvíľu na ľade najskôr odtrpel v posilňovni a na tréningu. Tvrdá práca sa stala jeho synonymom. 

VIDEO: Výnimočná kariéra Zdena Cháru

„Nemôžete vyhrávať zápasy, ak nemáte dobré tréningy, ak netrénujete tvrdo. Myslím, že to celé začalo už vo veľmi mladom veku. 

Spôsob, akým som bol vychovaný, a to, ako som pochopil, čo je potrebné na to, aby som mal vôbec šancu byť úspešný alebo dobrý, bol jednoduchý: musíte tvrdo pracovať. Drieť. A bolesť je prirodzenou súčasťou procesu. 

Toto som chápal veľmi skoro — a z nejakého dôvodu sa mi to dokonca páčilo. Čím ťažšie to bolo, tým lepšie som sa cítil. Akoby mi to dávalo pocit istoty. Keď prišlo niečo náročné, cítil som sa v tom takmer pohodlne, pretože som veril, že to dokážem prekonať.

Keď sa niečo stalo, povedal som si: dobre, poďme na to. A bol som v tom pokojný. Postupne sa to stalo obrovskou súčasťou môjho ja. Myslím, že je to aj súčasť môjho odkazu. Bez toho by som jednoducho nebol tým, kým som. To som ja — vôľa, odhodlanie a schopnosť prebojovať sa cez všetko silou vôle."

V roku 2006 ho ako voľného hráča angažoval Boston Bruins, kde mu na dres našili kapitánske céčko. Chára žiaril. Štyrikrát si zahral v Zápase hviezd, získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu.

Ako kapitán priviedol Boston k Stanleyho poháru. Keď ju v roku 2011 zodvihol nad hlavu, najcennejšia hokejová trofej na svete nikdy nebola vyššie. Chára je totiž najvyšším hráčom, ktorý kedy hral v NHL. 

Za Bruins odohral 14 sezón, finále si zahral celkovo trikrát. Naposledy v roku 2019.

Cez Washington, v drese ktorého odohral jeden ročník, sa vrátil do klubu, kde začínal. Sezónu 2021/22 strávil ako hráč Islanders. 

Bola jeho poslednou v NHL. Lúčil sa štýlovo, gólom v poslednej minúte posledného zápasu. Kariéru ukončil jednodňovým symbolickým kontraktom v Bostone. 

V profilige odohral 1680 zápasov, najviac spomedzi obrancov v histórii NHL.

V roku 1999 si na majstrovstvách sveta v Nórsku na seba prvý raz obliekol reprezentačný dres, vtedy už bol stabilným členom NHL. O rok neskôr v Petrohrade 2000 získalo Slovensko historicky prvú veľkú hokejovú medailu - striebro. Bol pri tom aj mladý obranca. 

O dvanásť rokov neskôr brali Slováci zo šampionátu rovnaký kov. Chára už korčuľoval v tíme ako kapitán a rešpektovaný líder.

Ukázal, ako vyzerá skutočná veľkosť

Keď sa Chára dozvedel, že bude členom Siene slávy, bol na dovolenke v Thajsku a spočiatku nedívhal telefón. Správu mu cez 13-hodinový posun oznámili dve legendy Bostonu - Johnny Bucyk a Bobby Orr.

„To sú presne tie telefonáty, ktoré vás na chvíľu úplne zastavia. Všetko sa spomalí, ako vo filmoch. Uvedomíte si, že vám volajú a píšu ľudia, ktorí boli uvedení do Siene slávy už dávno, znamenali pre hokej strašne veľa a sú to skvelí ľudia.

Keď od nich dostanete taký telefonát, tak si sadnete, položíte telefón a máte chvíľu, keď skutočne premýšľate. O živote. Nie len o hokeji," vravel Chára. 

Dňami pred slávnostnou ceremóniu ho sprevádzal dlhoročný spoluhráč Patrice Bergeron, ktorý po ňom prebral funkciu kapitána v Bostone. 

„Všetkým ukázal, čo znamená byť profík. Ja som jeho kariéru zblízka sledoval 14 rokov a môžem vám povedať, že nikto iný nemakal viac ako on. Bez ohľadu na to, či to bol prvý deň kempu, alebo siedme finále Stanley Cupu," povedal Bergeron. 

„Vďaka za tvoje priateľstvo a za to, že si nám ukázal, ako vyzerá skutočná veľkosť," dodal. Pre Cháru pripravil aj spomienkové video. 

Keď mu krátky film, na ktorom sa ho pokúšal napodobniť, odprezentoval, Chára sa otočil na bývalého spoluhráča a na jeho ramene si poplakal. 

Chára v NHL odohral 24 sezón. Za New York Islanders, Ottawu Senators, Boston Bruins a Washington Capitals nazbieral 680 bodov - 209 gólov, 471 asistencií. 

Stal sa lídrom, preslávil sa mimoriadnou silou, nekompromisnosťou, súťaživosťou, ale aj šikovnosťou a vodcovskými schopnosťami.

"Určite nebol najladnejší korčuliar a nemal ani najšikovnejšie ruky. Všetko si musel odmakať," tvrdí jeho bývalý spoluhráč z obrany Dennis Seidenberg. "Taká bola jeho mentalita a to ho robilo takým silným. Jeho prístup sa nikdy nemenil: Vyhrať každý zápas a každý súboj. Preto sa dostal tak ďaleko."

Bývalí hráči Bostonu hovoria, že zmenil kabínu a identitu klubu. Nepamätajú len pre to, čo predvádzal na ľade, ale aj ako lídra, ktorý dbal na rovnocennosť v kabíne a motivoval ostatných vlastným príkladom a profesionálnym prístupom.

"Bol naozaj skvelý líder," hovoril jeho bývalý tréner Claude Julien. "To nie je automatické len preto, že ste kapitán. Keď máte takého pracanta, ktorý nikdy nič nevypustí a vždy do toho dáva sto percent, tak nemáte inú možnosť, len ho nasledovať."

Chára nie je len skvelým bývalým hokejistom, jeho príbehom sa môže inšpirovať celý svet. 

Plynule hovorí piatimi jazykmi a ďalšími štyrmi sa dorozumie. Zápasil s olympionikmi. Vyšplhal sa na Kilimandžáro. Keď bol zranený, urobil si licenciu realitného makléra. Vyštudoval finančné plánovanie a absolvoval obchodný kurz na Harvarde. A po aktívnej športovej kariére dokáže zabehnúť dva maratóny za týždeň.

Poctu venoval manželke Tatiane

Plaketu pri vchode do Siene slávy si prebral od Nicklasa Lidströma, legendárneho obrancu Detroitu.

Keď prichádzal na pódium so svojim príhovorom, musel si upraviť mikrofón. „Je ťažké nájsť slová, ako popísať túto česť a aký som vďačný,“ povedal na úvod Chára.

Spomenul, že je po Stanovi Mikitovi, Petrovi Šťastnom a Mariánovi Hossovi, ktorý sa akcie zúčastnil osobne, štvrtým Slovákom v Sieni slávy. 

„Keď vyrastáte v malom meste na Slovensku, v Trenčíne, nesnívate o večeroch ako je tento. Snívate o ľadovej ploche, ktorá sa neroztopí predtým, ako dokončíte tréning. Snívate o tom, že nájdete hokejku, ktorá nie je zlomená, alebo korčule, ktoré vám vydržia ešte zopár rokov.“

Spomínal na svoje začiatky, ktoré vzhľadom na jeho výšku neboli jednoduché. Ďakoval Jánovi Gajdošíkovi, Radkovi Hamrovi, Jaromírovi Henyšovi a Jindrovi Novotnému. 

„Mal som sen, že si raz zahrám veľké zápasy, ale až keď som odišiel z mojej krajiny, pochopil som, že moja výška je považovaná za výhodu,“ hovoril. 

V ďakovnej reči prešiel celou svojou kariérou. 

„Pamätám si svoj prvý kemp v NHL. Vstúpil som do šatne a ktosi sa opýtal: 'Kto sem pustil toho basketbalistu?' Povedal to môj spoluhráč Žigo Pálffy, s ktorým sme sa za tie roky dobre nasmiali,“ dodal Chára. 

V Ottawe sa naučil byť kapitánom, vedeniu Bruins ďakoval za možnosť zahrať si v jednej z najlepších organizácií NHL v histórii. 

„Vymenovanie za kapitána pre mňa znamenalo obrovskú česť, bol som hrdý, že som mohol doviesť takú úžasnú partiu spoluhráčov k Stanleyho poháru v roku 2011."

„Všetci sme chceli to isté. Bojovali sme bok po boku mesiace a vedeli sme, že máme tím, ktorý to môže dokázať. Boli sme partia chalanov, ktorí nechceli sklamať svojich spoluhráčov.

Chceli sme do každého zápasu odovzdať všetko. A môžem potvrdiť, že každý v tom tíme chápal svoju úlohu. Mali sme výnimočný tím, hrali sme jeden pre druhého, obetovali sme svoje telá a odmietali čímkoľvek potopiť toto mužstvo," pokračoval. 

Poďakoval sa aj Bergeronovi, s ktorým podľa vlastných slov vytvorili v Bostone niečo špeciálne - kultúru, ktorá tam panuje doteraz.

Pár slov venoval aj tým najdôležitejším - rodine. Práve vďaka nej sa stal nielen dobrým hokejistom, ale aj mimoriadnou osobnosťou. 

„Musím sa poďakovať aj svojim rodičom a sestre Barbore. Mama Veronika, ďakujem za lásku, podporu a vychovanie, aby som zostal pokorný a aby som bol dobrým človekom. 

Otec Zdeněk, ty si ma priviedol k hokeju. Bol si môj prvý tréner a stále si mi pripomínal, že bez disciplíny, sebaobetovania, odhodlania a tvrdej práce sa nesplní žiaden sen.“

Najväčšie ďakujem poslal manželke Tatiane, ktorá bola pri jeho slovách v dojatí.

„Dovolila si mi venovať sa mojej kariére toľko rokov. Kým som ja sebecky odpočíval pred ďalším tréningom, zápasom alebo po dlhých cestách, ty si robila všetko doma. 

Si dôvod, prečo tu dnes stojím. Táto pocta je viac tvoja než moja. Ja som síce fyzicky hral šport, ktorý milujem, no ty si zatiaľ bola srdcom a dušou našej rodiny. Bola si tou, ktorá všetko posúvala ďalej a dala si nám ten najkrajší darček – naše tri nádherné deti Elliz, Bena a Zacka.“

V závere sa poďakoval aj hokeju ako takému. „Mal som to šťastie hrať v ére Waynea Gretzkého, Maria Lemieuxa, Sidneyho Crosbyho, Alexandra Ovečkina, Pavla Dacjuka, Joea Thorntona, Duncana Keitha, ale i s menami mladšej generácie Connorom McDavidom, Leonom Draisaitlom, Davidom Pastrňákom a mnohými ďalšími. 

Dal som hokeju, čo som mohol, a on mi vrátil viac, než som si vedel predstaviť. Som navždy vďačný za túto príležitosť. Hokej je a vždy bude najlepší šport,“ uzavrel Chára. 

Po skončení hokejovej kariéry našiel Chára záľubu vo vytrvalostných pretekoch - maratónoch a dlhých triatlonoch. 

Od mája je členom Siene slávy IIHF, od augusta Siene slávy slovenského hokeja a od novembra aj Siene slávy v Toronte. 

V januári Boston Bruins vyradia jeho číslo 33 pod strechu arény TD Garden.